Nevyhnutným predpokladom tvorby územného plánu je správne nadefinovanie požiadaviek na jeho vytvorenie. Verejnosť je účastníkom takéhoto procesu, veď napokon ona je spotrebiteľom výstupu – pravidlami vytvoreného a schváleného územného plánu miesta jeho bývania a žitia.

Táto kapitola je rozvedené do množstva podtém, podstránok, týkajúca sa najmä mesta Košice, ale myšlienkovo má oveľa širší akčný rádius.

Upozorňujem na rozsiahlosť tém a na potrebné sústredenie sa čitateľa. Bude možno ťažšie pochopiť obsah stránok, nakoľko ich spracovateľ sa v tejto oblasti hýbe vlastne pol storočia.

Priestor na názor máš na konci stránok.

Dotazník stavebníka

Dotazník stavebníka slúži k zorientovaniu sa stavebníka, pri ujasňovaní si predstáv

https://docs.google.com/forms/d/1jhkwHh6VkjoahKIyN_8vvP2R0dbWTNmK-L8AL28PuME/edit?uiv=1

METÓDY TVORBY CIEN

1. ODBORNÝM ODHADOM
2. POMOCOU TECHNICKO-EKONOMICKÝCH UKAZOVATEĽOV (THÚ)
3. ZA NABEHNUTÉ PRIAME NÁKLADY BUDÚCEJ DODÁVKY A PONÚKNUTÚ 5 SADZBU NEPRIAMYCH NÁKLADOV (RÉŽIA , ZISK)
4. HODINOVÝMI ZÚČTOVACÍMI SADZBAMI (HZS)
5. OCENENÍM KONŠTRUKČNÝCH PRVKOV, JEDNOTKOVÝMI SADZBAMI PRÁC, VÝKONOV A MATERIÁLOV V ČLENENÍ:	5.1. PRIAME A NEPRIAME NÁKLADY (RÉŽIE A ZISK)(CENNÍKY SMERNÝCH CIEN S 850 VO VARIANTE:	5.1.1 S VIDITEĽNOU ROZPÍSANOU SKLADBOU POLOŽIEK RÉŽIE A ZISKU
		5.1.2 S VIDITEĽNOU, ALE NEROZPÍSANOU SKLADBOU POLOŽIEK RÉŽIE A ZISKU - GLOBÁLNOU SADZBOU
	5.2 PRIAME NÁKLADY A NEPRIAME NÁKLADY SPOLU - KALKULOVANÉ V POLOŽKÁCH (SPOSOB POUŽÍAVNÝ PRI TZV. ŠTÁTNYCH CENÁCH STAVEBNÝCH A MONTÁŽNYCH PRÁC - ORIENTAČNÉ CENY ROZPOČET NEMÁ VIDEITEĽNE SADZBY RÉŽII A ZISKU
6. ZO SPRACOVANEJ VÝROBNEJ KALKULÁCIE RESP. ODHADU POTRIEB NÁKLADO V ČLENENÍ PODĽA KALKULAČNÉHO VZORCA
7. KOMBINOVANÝM SPÔSOBOM

1. Odborným odhadom

Samotný názov hovorí o obojstrannom riziku, či výhode zmluvných partnerov, ktorý sa dohodnú na takejto odborne odhadovanej cene (potom je diskutabilné preukazovanie výšky ceny ak platí dohoda). Táto forma je vhodná pre externé účely, pre zákazky, u ktorých iná metóda nie je ani možná - napr. predaj domu, bytu, závodu podľa trhových princípov. Nie je vhodná pre interné účely - neposkytuje ekonomický rozbor výšky ceny (kalkuláciu). Táto forma viac menej spolupracuje s formou cien podľa THÚ.


Príklad: rekonštrukcia bytu, predaj domu, závodu apod. za ponúknutú cenu.

2. Pomocou technicko - ekonomických ukazovateľov, cenových agregátov THÚ

s ľubovoľným obsahom (napr. len v priamych nákladoch alebo v cene bez dane) musí byť však zrejmé o aký obsah ide, čo v sebe agregát (spojenie viacerých položiek) obsahuje. Cena takto vytvorená, je výhodná pri uzatváraní väčších zákaziek, kde sa v cenových podkladoch podrobne nešpecifikujú práce, ale len hrubé objemy. Od oboch zmluvných partnerov táto metóda vyžaduje mať vo vlastnom záujme podrobne spracované cenové ukazovatele. Táto forma je vhodná pre externé účely, môže byť použitá pre interné účely za predpokladu spracovaných ekonomických rozborov (vo vlastnom záujme spracované kalkulácie) jednotlivých cenových agregátov.

Príklad: Veľmi dobre sa takéto ceny hodia na práce ľahko prevediteľné na nejakú mernú jednotku, napr. bežný meter kanalizácie, kde sú spojené položky položenia a špecifikácie rúr, ich spájanie, lôžko obsyp a pod. Taktiež je možno tento druh ceny použiť a aj sa používa v značnej miere napr. pri predaji nehnuteľnosti, kde napr. zákazník nepozná súpis stavebných prác vykonaných na stavbe, ale je mu ponúknutá konečná trhová cena - napr. kúpa hotového domu, bytu, závodu.

Príklad:
položka č. 1 v (vyjadrená v agregovanej cene) 20
položka č. 2 v (vyjadrená v agregovanej cene) 30
položka č. 3 v (vyjadrená v agregovanej cene) 40
cena bez DPH                                                    90

3. Za nabehnuté náklady budúcej dodávky a ponúknutú percentuálnu sadzbu nepriamych nákladov (réžia a zisk)

- len pre dodávky rekonštrukčného charakteru (napr. modernizácia), kde projekt síce vyjadruje zámer a požadovaný stav, ale nemôže predvídať s dostatočnou presnosťou skladbu ani rozsah prác. Preto sa v zmluve dohodne, že technický dozor objednávateľa bude potvrdzovať hospodárne spotrebované výkony (spotreba priamych materiálov, odpracované hodiny pracovníkov na pracovisku, strojhodiny a v splátkových termínoch sa ocenia platnou cenou a to ako prípočet dohodnutej sadzby réžie a zisku k nabehnutým priamym nákladom. Je samozrejmé, že musia byť sprístupnené prvotné doklady (materiálové náklady, mzdové náklady, sadzby strojhodín) Pri tomto spôsobe ceny môže prísť do úvahy platba vopred, ale je potrebné rátať zo značným rozdielom skutočnosti voči predpokladu, teda rozloženiu preddavkov. O to je potom náročnejšie vzájomné finančné vyrovnanie medzi zhotoviteľom diela a objednávateľ. V tom zmysle javí sa byť výhodnejší spôsob splátkovania "po realizácii prác" doteraz známy ako proces zhotovenia súpisu vykonaných prác (výkaz) a zisťovacieho protokolu. Táto forma je vhodná pre externé účely. Pre interné účely musí byť známy, výpočet percentuálnej sadzby, ako doklad pre poskytnutie ekonomických údajov výšky ceny. Tento spôsob je náročný na vzájomné odsúhlasenie rozsahu prác, teda vyžaduje stály stavebný dozor, čo síce je náročné, ale na druhej strane nedochádza ku ťažkostiam pri vzájomnom odsúhlasovaní prevedených prác, dokazovaní a pod.

Príklad: Jednoznačne je táto metóda vhodná na rekonštrukcie veľkého rozsahu, napr. pamiatkových objektov, značne poškodených objektov, objektov z nejasnou konštrukciou a teda nejasným budúcim riešením.

Príklad:
položka č. 1 v priamych nákladoch 10
položka č. 2 v priamych nákladoch 20
položka č. 2 v priamych nákladoch 30
priame náklady spolu                       60
% sadzba réžie výrobnej, správnej, zisku ku priamym nákladom napr. 30% x 60 = 30
cena bez DPH                                   90

4. Hodinovými zúčtovacími sadzbami (HZS)

t. j. prácami a výkonmi vyjadrenými v prepočte na časovú mieru - hodinu. Práca sa vyjadruje väčšinou bez materiálu zabudovaného. Typickým predtaviteľom sú práce realizované horolezeckou alebo speleologickou technikou. Možné použitie cien v externom styku a pre interné účely.

Príklad: Výškové práce, revízie, obhliadky

Príklad:
Popis Skpoložka č. 1 vyjadrená v HZS 80
zabudovaný materiál                             10
cena bez DPH                                        90

5 Ocenením konštrukčných prvkov

5.1.1 Ocenením konštrukčných prvkov v priamych a nepriamych nákladoch osobitne vo variante s viditeľnou rozpísanou skladbou položiek réžie a zisku

- jednotkovými sadzbami prác, výkonov a materiálov v členení:

5.1. priame náklady a nepriame náklady osobitne (réžie a zisk)(cenníky smerných cien S 850) vo variante:

5.1.1 s viditeľnou rozpísanou skladbou položiek réžií a zisku

Táto forma je vzhľadom k ekonomickému rozboru výšky ceny (kalkulácii) doporučená pre interné účely spoločnosti.

Príklad:

Príklad:
položka č. 1 v priamych nákladoch 10
položka č. 2 v priamych nákladoch 20
položka č. 2 v priamych nákladoch 30
priame náklady spolu                       60
réžia výrobná (PN x % sadzba napr. 16,6%) 10
réžia správna (PN x % sadzba napr. 16,6%) 10
zisk (PN x % sadzba napr. 16,6%)  10
cena bez DPH                                  90

5.1.2 Ocenením konštrukčných prvkov v členení priamych a nepriamych nákladov osobitne vo variante s viditeľnou, ale nerozpísanou skladbou položiek réžii a zisku - globálnou sadzbou

Ocenením konštrukčných prvkov
- jednotkovými sadzbami prác, výkonov a materiálov v členení:
1. priame náklady a nepriame náklady osobitne (réžie a zisk)(cenníky smerných cien S 850) vo variante:
1.2 s viditeľnou, ale nerozpísanou skladbou položiek réžii a zisku - globálnou sadzbou

Táto forma je doporučená pre externé potreby ale aj pre interné, ale za predpokladu poznania vzájomného pomeru zložiek globálnej sadzby.

Príklad:

Detto ako predchádzajúce ale:

- Položka "a" v priamych nákladoch              10
- Položka "b" (atď.)... v priamych nákladoch 20
Priame náklady spolu:                                     30
- Réžia výrobná, réžia správna, zisk:              12
Cena bez dane z pridanej hodnoty:                 42

5.2 Ocenením konštrukčných prvkov - jednotkovými sadzbami prác, výkonov a materiálov v členení priame náklady a nepriame náklady spolu - kalkulované v položkách (spôsob používaný pri tzv. štátnych cenách zriaďovacích stavebných a montážnych prác - orientačné ceny)

Príklad:

- Položka "a" v stavebných nákladoch (PN + R+ Z) 14 (výpočet: 12 / 30 = 40 %, 10 + 40% = 14)
- Položka v stavebných nákladoch (PN + R+ Z)        28 (výpočet: 12 / 30 = 40 %, 20 + 40% = 28)
Stavebné náklady spolu bez dane s pridanej hodnoty                                                                   42

6. Zo spracovanej výrobnej kalkulácie, resp. z odhadu potrieb nákladov v členení podľa kalkulačného vzorca

Prirodzene vzorec nie je legislatívne daný, ale môže sa kalkulovať napr. takto:

Príklad:
- Priamy materiál - hmoty (hodnota za zákazku): 100
- Priame mzdy (hodnota za zákazku):                     50
- Ostatné priame náklady (hodnota za zákazku):    20
- Správna réžia (hodnota za zákazku):                    30
- Výrobná réžia (hodnota za zákazku):                   15
- Zisk (hodnota za zákazku):                                   10
Spolu cena bez dane z pridanej hodnoty               225

7. Kombinovaným spôsobom

Predstavuje kombináciu uvedených možností. Najčastejšie sa používa jeden druh ako dominantný spojený s iným, s ktorým nie je v konflikte: napr. hociktorý spôsob + HZS.

VIAZANOSŤ CENY

Viazanosť, nemennosť ceny

Forma ceny, jej záväznosť, nemennosť je právnym vymedzením podmienok platnosti ceny. V týchto vzťahoch nemožno presne triediť formy na možné alternatívy, pretože viazanosť, nemennosť ceny sa musí presne naformulovať. Možno však približne stanoviť rozhodujúce skupiny:

CENA PEVNÁ, stála až do odovzdania stavby a fakturácie dodávky
CENA S KĹZAVOU DOLOŽKOU
CENA NEURČENÁ, DOHODNUTÝ JE LEN SPOSOB O JEJ URČENIA
CENA ORIENTAČNÁ

Pevná cena stála až do odovzdania stavby a fakturácie dodávky

Pri tejto forme zmluvného vzťahu sa môže a nemusí predkladať objednávateľovi rozpočet spracovaný niektorým so spôsobov, hlavnou podmienkou je nemennosť ceny pri udaných podmienkach, pričom napr. v cenovej ponuka sa môže vymedziť doba jej nemennosti. Pravidlom by mala byť dohoda o nemennosti pričinením zmluvnej strany. Táto forma ceny je vhodná pri opakovateľných zákazkách, kde sa cena dohodne na základe predchádzajúcich výsledkov, alebo na základe rovnakých predpokladov. Dôležitou stránkou sú v zmluve dohodnuté podmienky dodávky a platnosti ceny, zmeny ceny vo výnimočných situáciách (práva tretích osôb, dohodnuté zmeny projektu apod.) Tu si musí zvážiť každá zo zmluvných strán riziko a výhody takto dohodnutej ceny (riziko zvýšenia cien vstupov, inflácia, zníženie cien vstupov, kratšie či dlhšie prepravné vzdialenosti a pod než v predpokladoch). V pevnej cena sa ako názov hovorí, neuplatňuje kĺzavá cenová doložka (zmeny jednotkových cien,), resp. je podmienená. Mernou jednotkou je najčastejšie celá zákazka, ale môže byť aj objekt, prevádzkový súbor alebo dodávka strojného zariadenia, či dominantného konštrukčného prvku, čo je ako bolo povedané vecou zmluvného ujednania.

Táto forma je vhodná pre externé účely, je vhodná pre účely interné za predpokladu, že ekonomický rozbor výšky ceny (kalkulácia) už bol spracovaný skôr - je "archivovaný" a ten po prípadnej aktualizácií slúži ako nový rozbor ceny. (opakovateľné stavby)

Príklad: Výstavba opakovateľného objektu v rovnakých podmienkach

Cena s "kĺzavou doložkou"

V zmluvnom vzťahu či v cenovej ponuke je možné definovať najčastejšie na celú zákazka, ale môže aj na objekt, prevádzkový súbor alebo dodávku strojného zariadenia, či dominantný konštrukčný prvok, čo je ako bolo povedané vecou zmluvného ujednania dojednať či predložiť napr., že ceny platia len za určitých okolností, ktoré spravidla bezprostredne neovplyvní zmluvný partner. Sú to ceny zmeny cien vstupov z určeným či neurčeným vychýlením napr. cena pohonných hmôt a energie, zmeny menových kurzov, ale aj zmenami mzdovými, napr. určením výšok miezd na základe uzákonených predpisov apod. Vhodné je definovať spôsob preukazovanie zmien ako podklad pre možnosť akceptovania takýchto zmien. Platí pravidlo, že čím vyššie sú výkyvy na trhu tým je vyššia potreba uplatňovať si tieto rizikové faktory v obchodných vzťahoch. Pre spravodlivosť je potrebné podotknúť, že kĺzavosť sa môže uplatňovať smerom "hore" ale aj "dole" s cenou.
Cena neurčená, dohodnutý je len spôsob o jej určení

Cena v ponuke ani v zmluve nemusí byť určená (viď cenový zákon). Stačí, ak sa určí a samozrejme dohodne spôsob o jej určení. Pri dodatočnom spôsobe určenia ceny sa obvykle cena určí niektorým z metód tvorby cien.

Cena neurčená, dohodnutý je len spôsob o jej určení

Cena v ponuke ani v zmluve nemusí byť určená (viď cenový zákon). Stačí, ak sa určí a samozrejme dohodne spôsob o jej určení. Pri dodatočnom spôsobe určenia ceny sa obvykle cena určí niektorým z metód tvorby cien.

Cena orientačná, smerná

Úlohou smerných orientačných cien je:

Pre investora: mať možnosť pomocou kontrolných rozpočtov posudzovať primeranosť cenových ponúk jednotlivých uchádzačov pri príprave stavby
Pre uchádzačov: orientácia v cenách, cenové hladiny

Všetky smerné ceny sú spracované z cien používaných, alebo navrhnutých od vybraných reprezentantov, preto je taktiež iluzórne hrať sa na pravdivosť či spravodlivosť týchto cien voči rôznorodým technicky zdatným či menej vybaveným stavebným dodávateľom realizujúci rozličný druh stavebných prác a výkonov. Smerné ceny sú reprezentačnými cenami, samozrejme ako hovoríme, nemôžu vystihovať rôznorodosť dodávateľov z hľadiska ich technickej zručnosti, právnej formy, miestnych možností a pod. Preto sa ako metóda tvorby cien doporučuje oko orientačná. Samozrejme na tieto má vplyv neustály rozvoj technológia a konkurencia.

STUPNE PRÍPRAVNEJ A PROJEKTOVEJ DOKUMENTÁCIE

Architektonická objemová a zastavovacia štúdia je súborom riešení, z ktorého je zrejmé riešenie budúcej stavby, jeho dispozičné, objemové riešenie, tvar, základné rozmery, prevádzkové väzby, situačné umiestnenie plošná analýza – vyčíslenie plôch a pod.

Dokumentácia pre vydanie územného rozhodnutia je podkladom pre vydanie územného rozhodnutia obsahuje náležitosti v zmysle vyhl. 453/2000 Z.z, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona.

Projektová dokumentácia pre vydanie stavebného povolenia - projekt stavby, pre účely stavebného povolenia stavby je dokumentáciu v rozsahu podľa §9 vyhl. 453/2000, Z.z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona, ktoré tvoria podklad pre vydanie stavebného povolenia.

Investorské, inžinierske záležitosti a činnosti investora - sú činnosti k získaniu rozhodnutí, stanovísk, vyjadrení, súhlasov, posúdení alebo opatrení dotknutých orgánov štátnej správy, obce, majiteľov nehnuteľností a inžinierskych rozvodov

Projektová dokumentácia pre realizáciu stavby je dokumentácia spracovaná do podoby, ktorá jednoznačne definuje konštrukcie, výrobky, materiály stroje a zariadenia a prevedenia tak, aby bola dokumentácia pre zhotoviteľ a jednoznačne zrozumiteľná a aby mohol podľa nej prípadne spracovať svoju dielenskú dokumentáciu pripraviť a realizovať stavbu.

Projektová dokumentácia pre výber dodávateľa je dokumentácia spracovaná do realizačnej podoby, ktorá jednoznačne definuje konštrukcie, výrobky, materiály stroje a zariadenia a prevedenia tak, aby bola dokumentácia pre zhotoviteľ a jednoznačne zrozumiteľná a aby mohol podľa nej prípadne spracovať svoju dielenskú dokumentáciu pripraviť a realizovať stavbu. Neurčuje však jednoznačne druh materiálov a dodávateľov pre možnosť realizácie širokého spektra ponúk vo výberovom tendry. Tento druh dokumentácia však nemožnosťou jasnej definície materiálov kde sa to architektonicky či stavebne a konštrukčne jednozančne vyžaduje dostáva do rozporu s pôvodným zámerom projektanta, pretože nemôže zadefinovať presne svoju výslednú realizačnýú predstavu. Dodeja vstupujú dodávatelia so svojimi materiálmi a technológiami. Takýto prístup sa môže odchýliť od zámeru projektanta a autora projektovej dokumentácie. Uplatňuje sa najmä v štátnych zakázkach a podobne pri financovaní z verejných prostriedkov. Spravidla pri stavbách pre žiadostis rozličných fondov na Slovensku sa spája s dokumentáciou pre vydanie stavebného povolenia čím sa dostáva do jednostupňovej projektovej dokumentácie.

Preukazovanie zhody stavebných výrobkov

Na trh môžu byť uvádzané iba stavebné výrobky, ktoré svojimi vlastnosťami zabezpečujú, že pri ich zabudovaní do stavby budú spĺňať požiadavky zákona č. 90/1998 o stavebných výrobkoch.

Projektová činnosť

prestavuje činnosť na zhotovení dokumentácie stavby.

Inžinierska činnosť

predstavuje súbor činností, ktoré v mene investora vykonáva fyzická alebo právnická osoba za účelom zabezpečenia prípravy a realizácie stavby.

Investor

je fyzická alebo právnická osoba, ktorá financuje stavbu.

Autor projektu

je fyzická alebo právnická osoba, ktorej prislúchajú autorské práva projektu na architektonické, výtvarné a stavebné stvárnenie diela.

Metóda "80 ku 20"

Podľa skúsenosti zo štátov s rozvinutým trhovým hospodárstvom sa doporučuje uplatňovať metódu "80 ku 20", ktorá spočíva v tom že 80 % celkového počtu položiek sa oceňuje pomocou smerných orientačných cien alebo sa modifikujú a 20% položiek, ktoré predstavujú 80 % nákladu je hodnotené cenami individuálne kalkulovanými.

Dohoda o cene

Známy jav premietnutý v každodennom živote je dohoda. Tá je predpokladom každého vzťahu. Preto takúto formuláciu používa aj liberálny zákon o cenách.

Trh

Pri obchodných vzťahoch vzniká situácia podľa pozície subjektu "pred alebo za pultom", že zatiaľ čo predávajúci sa snaží predať svoj produkt čo najdrahšie, kupujúci zase naopak. Tu vzniká určitý stav rovnováhy zaisťovaný pomerom ponuky a dopytu na trhu. Podľa stavu trhového prostredia zároveň vznikajú stavy, že pri vysokej prevahe ponuky (nedostatok práce a nevyužívané výrobné kapacity) si investori (kupujúci, objednávatelia) vynucujú ako východziu úroveň ceny použité z lacnejšieho cenníka orientačných cien ako porovnateľnú úroveň a pri opačnej situácii - pri vysokej prevahe dopytu (nestíhané množstvo práce, nedostatok výrobných kapacít), zase dodávateľ (predávajúci, zhotoviteľ) zase ceny nadsadzuje, čo je logické a hoci oba prípady nie sú v rozpore s princípmi, vnášajú do situáce napätie, ktoré sa prorodzeným spôsobom vybije. Pri nedostatku práce ceny klesnú, niektoré firmy odídu z trhu, tým sa priblíži rovnováha dopytu a ponuky a ceny sa stabilizujú. Nepriaznivým javom pri vysokej prevahe ponuky je následne cenový damping ako nepriaznivý jav deformujúci trhové prostredie, čo si žiada nápravu u príslušných orgánov majúcich dozor nad trhom al aj nad čiernou prácou pokútnym predajom a pod.. Samozrejmým predpokladom je spoločenská kontrola takýchto javov zaistená prístupom k neutajovaným informáciám.

Samozrejme úlohou trhu je zvýšenou produktivitou znižovať ceny vytvorením konkurenčného prostredia (veď kto by chcel nakupovať tú istú vec drahšie, ak má lacnejšiu možnosť), a tým zvyšovať životnú úroveň v spoločnosti. Preto samozrejmosťou trhu je možnosť výberu. Liberálnosť je daná v právnych vzťahoch, kde je potrebné zdôrazniť z hľadiska cenového najmä podmienky platnosti ceny.

Cena - definícia

Cena je citlivým odrazom trhových podmienok, teda dopytu a ponuky na úrovni dosiahnutého spoločenského a technického pokroku. Je citlivou otázkou pri jej určení a prijatí, pri posudzovaní "pred pultom" = zákazník, kupujúci, či "za pultom" = dodávateľ, zhotoviteľ. Na jej určenie existuje mnoho spôsobov (kalkulácie podľa položiek smerných cien, sledovanie nákladov a tvorenie vlastných cien, kalkulácie podľa nákladov, odhad, použitie podobnej ceny a pod., ceny vyjadrené hmotou jednotkou, časom... - viď ďalej) a je teda konkurenčnou prestížou mať znalosti v tejto oblasti a potrebné aktuálne informácie. Najčastejšie sa používa v stavebníctve spôsob porovnania so štatisticky sledovaných údajov - z cenníkov smerných orientačných cien. Keďže tieto nie sú centralizované, ale vydávajú ich rozličný vydavatelia, tieto sa vzájomne líšia. Tu je diskutabilná otázka, ako môžu byť orientačné ceny "za", alebo "na" nejaké obdobie rozdielne a aká je ich záväznosť v použití.

Vydavatelia pracujú na základe sledovaných podkladov od určitých reprezentantov a výsledkom ich práce je predpoklad vývoja cien, na ktorý môže byť rozličný subjektívny pohľad - preto tie rozdiely.

NÁKLADOVOSŤ VO VÝSTAVBE DIAĽNIC

Nebudem tu rozprávať o predraženosti pri bačovaní na štátnych zákazkach. Ale zaujíma ma a poukážem na technické aspekty.

V novinách sa uverejňujú články porovnávajúce tempo výstavby, či zriadovacie náklady, ceny diaľnic u nás a inde. Som technik a neporovnával by som hrušky s jablkami.  Akú metodiku používajú porovanávajúce sa krajiny? Sú totožné, rozdielne? Na ceny, tempo výstavby má vplyv mnoho činiteľov spomeniem len:

• administratívna metodika vyčíslenia ekonomických ukazovateľov: možno do toho zahŕňať len stavebné náklady (bývalá hl. III, VI), ale aj iné náklady podieľajúce sa v investícií – pozemky, výkupy, prieskumy, štúdie, projekty, výrub lesov, štátne výlohy a pod., samotné dielo, ale aj vyvolané investície iných stavieb 

• vedenie trasy, vplyv zastavanosti územia: pri hustejšej zastavanosti sú náklady logicky vyššie – treba realizovať vyvolané investície samotnej stavby – prekládky vedení, tokov, zvýšený počet mimoúrovňových križovaní, rešpektovanie územných plánov, zón – úprava trasovania napojenia sa na existujúcu dopravnú infraštruktúru. Do nákladov zahrňajú vyvolané investície stavebného charakteru, iné objekty aj ceny pozemkov nájmov poplatkov?
• architektonické a stavebné riešenie objektov

• vplyv geomorfológie: nezrovnateľne vyššie náklady predstavuje dielo postavené v horskej či podhorskej tvarovo členitej, často zle prístupnej oblasti s náročnými mostmi, tunelmi, prechodmi pre zvieratá a podobne, približovacími cestami a pod. s potrebou náročnejšieho vybavenia služieb, monitoringu počasia a pod., takže porovnávať úsek na rovine a v kopcoch je nelogické 

• vplyv stupňa ochrany územia: akiste je rozdiel trasy vedenej v chránenom území než v „obyčajnom“, z hľadiska vedenia samotnej trasy, technológie výstavby, vyvolaných opatrení a pod. napr. izlované vane, lapače,zvukové bariéry

• vplyv nadmorskej výšky a zemepisnej polohy: je jasné, že vozovka v oblasti s vysokým indexom mrazu teda v horských a podhorských lokalitách je konštrukčne náročnejšia než vozovka povedzme pri Jadranskom mori, keďže musí odolávať zvýšeným účinkom mrazu, ale aj teplôt a vysúšaniu a zmien vodného režimu v podloží. Vozovka s nižšími požiadavkami má aj nižšie požiadavky konštrukčné a teda aj finančné.

• geologické podmienky: únosnosť podložia striedanie geologických pomerov, predstavujú výrazný vplyv nákladovosť z hľadiska zvýšeného geologického prieskumu, s vplyvom na založenie cestného telesa, na konštrukciu vozovky. Flyš či iné potenciálne zosuvy predstavujú stabilizovanie svahov, územia zaplavované predstavujú protipovodňové opatrenia, budujú sa protierózivné opatrenia, zazalenávajú sa svahy a podobne. Platí to čo vyššie.

• trasa vedená v koridore pôvodných komunikácií si vyžaduje provizórne obchádzky a napojenia, etapovité výstavby, čo je náročnejšie než dielo na „zelenej lúke“.Metodika zahrňa? 
• šírkové usporiadanie, norma - sú rozličné šírkové štandary, takže km dĺžky bude podľa toho cenovo rozličný
• hustota odbočiek, križovaní - taktiež platia normy štátne a iné. Križovania nemôžu byť časté a samozrejme sú mimoúrovňové, menej ľudnatá krajina ich má pochopiteľne menej 
• štandard vybavenia komunikácie, služby, pre motoristov - metodika zohľadňuje?

• podmienky finančné, úvery, platby 
• dobrá cena investičná, nepredstavuje dobré, nízke prevádzkové náklady
• prevádzkové náklady sú úmerné podmienkam vyššie menovaným, logicky, veď napr, nížinné kraje či krajiny na nižšej zemepisnej šírke majú neporovnateľne nižšie náklady na zimnú údržbu, na poistné udalosti a podobne. 
• možné tempo výstavby má taktiež vplyv na cenu stavby, pretože nižšia produktivita v ťažších podmienkach, časté prestávky, nevyhnutné technologické prestávky, menšie a komplikované dopravné možnosti, rozličné opatrenia idú do nákladov. Čas výstavby predĺžuje réžiu úmernú času napr. nájmy strojov, plôch, realizovanie údržby počas stavby, stráženie, opakované stavebné zásahy (napr. zosuvy svahov pri dlho otvorených stavebných jamách, zamulenie staveniska, odvodňovanie)
• samozrejme trhové prostredie vplyv korupcie, kartelové dohody, delenie trhu spôsobom realizácie zámeru, druh investičných prostriedkov, finančný stav inštitúcií, výška úverov, hodnota meny, inflácia 
• v neposlednom rade má na tempo vplyv aj štátna administratíva či už v dobrom či zlom zmysle slova v stavebnom procese, pri stavebnom konaní, pri vyvolaných zmenách v operatívnosti vyhodnotení a podobne.

To sme hovorili o zriaďovacích investičných nákladoch. Prevádzkové náklady sa samozrejme odvíjajú od náročnosti diela a taktiež teda úmerne stúpajú náklady na údržbu podľa predchádzajúceho vymenovania.

Vladimír Čuchran, stavebný technik

AKO SA ROBIA NADSTAVBY?

Kupujúci strešného pozemku sa zaviaže, že na oplátku za získanie strechy k nadstavbe zrealizuje napr. zateplenie domu. Nuž abstraktný pojem ak sa nedefinuje rozsah a špecifikácia prác a cena. Nik potom neplatí dane. Developer nezaplatí DPH za stavebné práce na zateplení. Dom predá majetok –teda strechu výmenným spôsobom developerovi. Príjem domu za odpredaj strechy sa neprejaví v účtovníctve. Všetci na tom zarobia. ŠTÁT a Daňové úrady spinkajú.

Potom developer prepíše rozostavanú stavbu na Kataster, získa majetok – nadstavbu, a odfláka zateplenie. A potom prichádzajú na rad právnici, ktorí tiež chcú zarobiť na ľudskej hlúposti...

Vladimír Čuchran, stavebný technik

PODVODY S POZEMKAMI

Územné rozhodnutie slúži okrem iného k vyňatiu pôdy z pozemkového fondu pre stavebné účely. V praxi je to nejako ináč. Pri podaní na stavebné povolenie domu sa realizuje tak, že sa vyjme len pôda pod domom a spevnenými plochami, zbytok ostáva v evidencii ako orná pôda. Robí sa to pre obchádzanie daní z pozemku, keďže pozemok s ktorého sa daň odvádza je tým pádom menší. A tak máme nové sídliska s ornou pôdou uprostred sídliska. A zrejme štatistika ornej pôdy nie je až taká alarmujúca ako je skutočnosť.

Nuž made in Slovakia.

Vladimír Čuchran, stavebný technik

PROBLÉMY SO ZACHYTENÍM STAVU PODZEMNÝCH VEDENÍ

Aby projektant vedel o stave územia na ktorom chce stavebník stavať, potrebuje aj informácie o podzemných vedeniach schovaných pod zemou. Áno schovaných. Stav je taký, že majitelia sieti o polohách len viac menej tušia, takže projektant dostane k dispozícií približnú polohu toho - ktorého vedenia. Lenže problém je v tom, že kým voľakedy v monopolnom prostredí bolo jasné kto je majiteľom, vedelo sa koho treba osloviť. Dnes je hromada majiteľov verejných sietí, o kábloch dátových sietí ani nehovorím. Úplný chaos do toho dávajú stavebné úrady, ktoré vydávajú povolenia na realizácie optických káblov a podobne vedenia len ohlasovacou povinnosťou. Všetko je to bez povinnosti zaviesť polohy a bremená pre pozemky do Katastra. A tak naše sídliska popretkávané neprehľadanou spleťou pôvodných podzemných vedení, takto dostali do daru ďalšie. Takže tam môžu pôsobiť rozličné spoločnosti, ktoré si rozvádzajú napr. internet po sídlisku. Koľko ich tam je a kde sa nachádzajú nevie nik, alebo len žijúci pamätníci. A projektant má vedieť kde a kto a čo má v zemi uložené. Alebo sa má držať len stavebným úradom vymenovaných majiteľov vedení, a teda nech sa káble prekopávajú jedna radosť. Lenže projektant je zodpovedný a potom popoťahovaný za technické riešenie.

Kocúrkovo? Nie Slovensko.

Navrhujem, aby vznikla povinnosť realizovať zákres podzemných vedení do Katastra a to mať zverejnené vo voľne prístupných digitálnych mapách. Zatiaľ máme síce na Katasterportáli údaje o pozemkoch a majiteľoch, ale vecné bremená, ktoré tam majú byť – spomínané vedenia tam nie sú. Nachádzajú sa ale slovnou formou. Je predsa katastrofou nevedieť čo sa na pozemku nachádza. Je to na dennom poriadku, že niekto má pozemku kanalizačný zberač, či VN kábel, obzvlášť v extraviláne, kde to vraj zákon neprikazoval uvádzať v liste vlastníka ani slovne. Ak teda v extraviláne nie je doteraz zápis o sieťach, predpokladám, že logicky na danom stupni neinformovanosti a absentujúcej povinnosti zavádzať podzemné vedenia do katastra, sa to pri pretypovaní územia (na intravilán) dostanú takéto neevidecie aj do intravilánu obcí.

Nešlo by o byrokratický krok, naopak mnoho krokov by zmizlo. Kolaudáciou stavby by mal majiteľ nového vedenia povinnosť doručiť polohový zákres na kataster, resp. ho zaviesť technickými prostriedkami do príslušnej vrstvy mapy. V spojení s mapami napr. Google tak vniká všeobecný portál vedomostí, informácií. Ak sa niekto bojí špionážneho zneužitia, takýchto znalostí, nech spokojne spí. Kto chce niečo zistiť, zistí si to. A to úplne legálne, bez heknutia. Len to stojí viac papierovania. Google 3D aplikácie umožňujú pohľady pomaly do obývačiek a žiaden majiteľ sieti nepožaduje pri odovzdávaní informácii od projektanta preukaz SIS.

A máme tu aj žiadosti o vyjadrenie k podzemným sieťam

Je povinnosťou projektanta či stavebníka požiadať majiteľov vedení o zakreslenie či určenie ich polohy. Takže, keďže tieto informácie vedia (niekedy ani nevedia, kde čo majú) len majitelia sieti a informačná vrstva s takými to údajmi nie je verejnosti či odborníkom prístupná, musia projektant alebo stavebník požiadať o zákres.

A čuduj sa svete dávajú si niektorí za to aj zaplatiť! Vlastne naopak.Takmer všetci si zato dávajú zaplatiť.

A aby to nebolo také jednoduché istá spoločnosť si svoje drôtiky stráži tak, že ak sa v predmetnej lokalite budúcej stavby nachádza ich káblik napíšu „áno nachádza sa“. A zakresliť si to má ísť projektant k nim z vyplnenou žiadosťou napr. aj do iného mesta. Skrátka

Kocúrkovo na entú

Vladimír Čuchran, stavebný technik

POŽIADAVKA NA NAPOJENIA SA NA NAKUPOVANÝ ODBER VODY A ENERGIÍ A NAKUPOVANÝ ODVOZ ODPADOV A NÁSLEDKOV

V príprave stavieb jedným z predpokladom k vydaniu stavebného povolenia, je byť napojený na životne dôležité média, teda na energiu elektrickú, vodu, na kanalizáciu, plyn. Už samotná požiadavka stavebných úradov o „napojení sa“ je dosť scestná a už by mala byť prekonaná. Stavebné úrady to majú  namnožené a rozdávajú to ako osnovy stavebníkom. A nejakým spôsobom trvajú na tom, lebo je to zatiaľ gro, teda výrazná väčšina, lebo ide o alternatívy, ktoré sa onedlho budú už vyžadovať. Vo vyspelom svete áno, u nás ešte sme k tomu nedospeli.

Nie je povinnosťou napojiť sa, ale zachovaťmožnosti splnenia účelu budovy, udržať trvale udržateľné podmienky pre život. Určite najjednoduchším riešením je spustiť vody do kanalizácie, napojiť sa na vodovod, poberať elektrinu, či plyn. Malo by byť preformulované „na spôsob získania dôležitých zdrojov (energia a voda) a likvidácii produktov z nehnuteľností (splašky, odpad, smetie, emisie, hluk)“. Ale to by bolo pre mnohých úradníkov nad možnosti vstrebania, nemyslím tým stavebné úrady. Funguje tu lobovanie za využívanie nakupovaných médií. Logicky, veď spravovať rúry nie je taký zlý biznis. Znie to možno zvláštne, ale inde sa už zaviedli pravidlá energeticky sebestačných budov, možnosti priamych využívaní vodných zdrojov, systém využívania úžitkových vôd, čistenie a ekologické využívanie odpadov, zavádzanie nechemických procesov. Slovensko na niečo čaká, neviem prečo ho vždy musí niekto budiťako Šípkovú Ruženku.

Vladimír Čuchran, stavebný technik

    

AUTORSKÉ PRÁVO V PROJEKTOVANÍ? TREBA ZABUDNÚŤ

Už samotný autorský zákon sa len letmo dotýka stavebníctva aj to len architektúry. Autorské práva má mať každý spracovateľ a ak myslíme na výsledok duševnej práce premietnutý na papier tak chránený by snáď mohol byť aj iný nápad, nielen prezentovaný projekt štúdia či priemyselný vzor.

Ako dosiahnuť ochranu autorských práv,

ak sa spracováva dokumentácia a spracováva sa digitálna forma podkladov pre súťažiacich? (tendrové dokumentácie) CD či DVD so spracovaným projektom takto môže voľne chodiť po krajine. Mať zdarma riešenie a celý projekt pre iného investora je predsa dobrý obchod.

A investori si to vyžadujú dokonca ako archívne. Niektorí z tejto brandže už sa to snažíme obmedziť. Nuž poznám prípady projektov celých továrni dodaných investorovi na papieri a k tomu DVD. Jasné, že akú má DVD hodnotu. Postaviť inú továreň z takto spracovanej dokumentácie tuším nie je žiaden problém Aké má šance okradnutý? Asi také, ako ostatní postihnutí z pohľadu vymožiteľnosti práva na Slovensku...

Akiste čitateľ v mysli zájde do textu toho článku, kde uvažujem nad autorskými právami vydavateľov technických noriem. Ale hádam je rozdiel vo všeobecnej dostupnosti (a povinnosti zverejniť pravidlá ) vydaných pravidiel, pre riadenie štátu od prác realizovaných pre špecifický obchodný účel. Veď každý realizuje svoje činnosti voči odberateľovi. To aby potom predajca nejakého programu, softvéru rovno vydal právo na distribúciu spotrebiteľovi a teda dal mu zdrojáky, alebo výrobca Becherovky zverejnil svoju receptúru na fľašu.

V ktorom stupni spracovania dokumentácia platí ochrana práv?

Ak niekto vytvorí štúdiu je prvotným autorom. Ak sa rozpracuje dokumentácia pre územné rozhodnutie a zmenia sa parametre z pôvodnej štúdie, keďže to inak nejde a robí to aj iný projektant, čo s tým?
Ak sa spracováva projekt pre stavebné povolenie na základe predošlého stupňa spracovaného iným projektantom je to porušenie práv?
To isté pri realizačnom projekte – zmenia sa stavebné prvky ale neporuší sa vydané stavebné rozhodnutie – porušia sa tým práva projektantov z predchádzajúceho stupňa?

Ono niekedy sa realizácia podobá projektom dosť zďaleka, ak berieme do úvahy trúfalosť investorov meniť si stavbu podľa svojho, napriek vydanému stavebnému povoleniu. Veď funguje štatút „zmien pred ukončením“. Príkladov obieľovania nelegálnych stavieb,či takých zmien ako je zvýšená podlažnosť budovy o pár poschodí navyše je na Slovensku ažaš a ako sa zdá, všetko sa legalizuje z úspechom. Takže asi sa tu oplatí podvádzať.

Vladimír Čuchran, stavebný technik