tag:blogger.com,1999:blog-88496051124310323072024-03-14T03:55:43.248+01:00stavebnícky blogUnknownnoreply@blogger.comBlogger30125tag:blogger.com,1999:blog-8849605112431032307.post-65613874814469455002023-11-08T21:12:00.001+01:002023-11-08T21:12:09.774+01:00<p> </p><h2 style="background: rgba(7, 97, 7, 0.58); border: 0px; color: white; font-family: Oswald; font-size: 22px; font-weight: 400; line-height: 1; margin: 0px; padding: 0.4em 0px 1em;">Nevyhnutným predpokladom tvorby územného plánu je správne nadefinovanie požiadaviek na jeho vytvorenie. Verejnosť je účastníkom takéhoto procesu, veď napokon ona je spotrebiteľom výstupu – pravidlami vytvoreného a schváleného územného plánu miesta jeho bývania a žitia.</h2><p style="background: rgba(7, 97, 7, 0.58); border: 0px; color: white; font-family: Arial; font-size: 18px; margin: 0px; padding: 0px 0px 1.2em;">Táto kapitola je rozvedené do množstva podtém, podstránok, týkajúca sa najmä mesta Košice, ale myšlienkovo má oveľa širší akčný rádius.</p><p style="background: rgba(7, 97, 7, 0.58); border: 0px; color: white; font-family: Arial; font-size: 18px; margin: 0px; padding: 0px 0px 1.2em;">Upozorňujem na rozsiahlosť tém a na potrebné sústredenie sa čitateľa. Bude možno ťažšie pochopiť obsah stránok, nakoľko ich spracovateľ sa v tejto oblasti hýbe vlastne pol storočia.</p><p style="background: rgba(7, 97, 7, 0.58); border: 0px; color: white; font-family: Arial; font-size: 18px; margin: 0px; padding: 0px 0px 1.2em;">Priestor na názor máš na konci stránok.</p>Unknownnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-8849605112431032307.post-13828198185201980192018-01-18T16:19:00.003+01:002023-11-08T20:55:53.114+01:00Dotazník stavebníkaDotazník stavebníka slúži k zorientovaniu sa stavebníka, pri ujasňovaní si predstáv<br /><br /><a href="https://docs.google.com/forms/d/1jhkwHh6VkjoahKIyN_8vvP2R0dbWTNmK-L8AL28PuME/edit?uiv=1" target="_blank">https://docs.google.com/forms/d/1jhkwHh6VkjoahKIyN_8vvP2R0dbWTNmK-L8AL28PuME/edit?uiv=1</a>Unknownnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-8849605112431032307.post-58719639634668085662018-01-18T10:54:00.001+01:002023-11-08T20:56:06.414+01:00METÓDY TVORBY CIEN<br />
<table border="1" cellpadding="0" cellspacing="0" class="MsoTableGrid" style="border-collapse: collapse; border: none; mso-border-alt: solid black .5pt; mso-border-themecolor: text1; mso-padding-alt: 0cm 5.4pt 0cm 5.4pt; mso-yfti-tbllook: 1184;"><tbody>
<tr style="height: 15pt;"><td colspan="3" style="border: 1pt solid black; height: 15pt; padding: 0cm 5.4pt; width: 464.4pt;" valign="top" width="619"><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0cm;">
<span style="text-transform: uppercase;">1. ODBORNÝM ODHADOM</span></div>
</td></tr>
<tr style="height: 17.25pt; mso-yfti-irow: 1;"><td colspan="3" style="border: 1pt solid black; height: 17.25pt; padding: 0cm 5.4pt; width: 464.4pt;" valign="top" width="619"><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0cm;">
<span style="text-transform: uppercase;">2. POMOCOU TECHNICKO-EKONOMICKÝCH UKAZOVATEĽOV (THÚ)<o:p></o:p></span></div>
</td></tr>
<tr style="height: 23.25pt; mso-yfti-irow: 2;"><td colspan="3" style="border: 1pt solid black; height: 23.25pt; padding: 0cm 5.4pt; width: 464.4pt;" valign="top" width="619"><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0cm;">
<span style="text-transform: uppercase;">3. ZA NABEHNUTÉ PRIAME NÁKLADY BUDÚCEJ DODÁVKY A PONÚKNUTÚ 5 SADZBU NEPRIAMYCH NÁKLADOV (RÉŽIA , ZISK)<o:p></o:p></span></div>
</td></tr>
<tr style="height: 16.5pt; mso-yfti-irow: 3;"><td colspan="3" style="border: 1pt solid black; height: 16.5pt; padding: 0cm 5.4pt; width: 464.4pt;" valign="top" width="619"><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0cm;">
<span style="text-transform: uppercase;">4. HODINOVÝMI ZÚČTOVACÍMI SADZBAMI (HZS)<o:p></o:p></span></div>
</td></tr>
<tr style="height: 33pt;"><td rowspan="3" style="border: 1pt solid black; height: 33pt; padding: 0cm 5.4pt; width: 74.15pt;" valign="top" width="99"><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0cm;">
<span style="text-transform: uppercase;">5. OCENENÍM KONŠTRUKČNÝCH PRVKOV, JEDNOTKOVÝMI SADZBAMI PRÁC, VÝKONOV A MATERIÁLOV V ČLENENÍ:<o:p></o:p></span></div>
</td><td rowspan="2" style="border-bottom: 1pt solid black; border-left: none; border-right: 1pt solid black; border-top: none; height: 33pt; padding: 0cm 5.4pt; width: 151pt;" valign="top" width="201"><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0cm;">
<span style="text-transform: uppercase;">5.1. PRIAME A NEPRIAME NÁKLADY (RÉŽIE A ZISK)(CENNÍKY SMERNÝCH CIEN S 850 VO VARIANTE:<o:p></o:p></span></div>
</td><td nowrap="" style="border-bottom: 1pt solid black; border-left: none; border-right: 1pt solid black; border-top: none; height: 33pt; padding: 0cm 5.4pt; width: 239.25pt;" valign="top" width="319"><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0cm;">
<span style="text-transform: uppercase;">5.1.1 S VIDITEĽNOU ROZPÍSANOU SKLADBOU POLOŽIEK RÉŽIE A ZISKU<o:p></o:p></span></div>
</td></tr>
<tr style="height: 50.25pt; mso-yfti-irow: 5;"><td style="border-bottom: 1pt solid black; border-left: none; border-right: 1pt solid black; border-top: none; height: 50.25pt; padding: 0cm 5.4pt; width: 239.25pt;" valign="top" width="319"><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0cm;">
<span style="text-transform: uppercase;">5.1.2 S VIDITEĽNOU, ALE NEROZPÍSANOU SKLADBOU POLOŽIEK RÉŽIE A ZISKU - GLOBÁLNOU SADZBOU<o:p></o:p></span></div>
</td></tr>
<tr style="height: 45pt;"><td style="border-bottom: 1pt solid black; border-left: none; border-right: 1pt solid black; border-top: none; height: 45pt; padding: 0cm 5.4pt; width: 151pt;" valign="top" width="201"><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0cm;">
<span style="text-transform: uppercase;">5.2 PRIAME NÁKLADY A NEPRIAME NÁKLADY SPOLU - KALKULOVANÉ V POLOŽKÁCH (SPOSOB POUŽÍAVNÝ PRI TZV. ŠTÁTNYCH CENÁCH STAVEBNÝCH A MONTÁŽNYCH PRÁC - ORIENTAČNÉ CENY ROZPOČET NEMÁ VIDEITEĽNE SADZBY RÉŽII A ZISKU<o:p></o:p></span></div>
</td><td nowrap="" style="border-bottom: 1pt solid black; border-left: none; border-right: 1pt solid black; border-top: none; height: 45pt; padding: 0cm 5.4pt; width: 239.25pt;" valign="top" width="319"></td></tr>
<tr style="height: 33pt;"><td colspan="3" style="border: 1pt solid black; height: 33pt; padding: 0cm 5.4pt; width: 464.4pt;" valign="top" width="619"><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0cm;">
<span style="text-transform: uppercase;">6. ZO SPRACOVANEJ VÝROBNEJ KALKULÁCIE RESP. ODHADU POTRIEB NÁKLADO V ČLENENÍ PODĽA KALKULAČNÉHO VZORCA<o:p></o:p></span></div>
</td></tr>
<tr style="height: 17.8pt; mso-yfti-irow: 8; mso-yfti-lastrow: yes;"><td colspan="3" style="border: 1pt solid black; height: 17.8pt; padding: 0cm 5.4pt; width: 464.4pt;" valign="top" width="619"><div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0cm;">
<span style="text-transform: uppercase;">7. KOMBINOVANÝM SPÔSOBOM<o:p></o:p></span></div>
</td></tr>
</tbody></table>
<br />
<h2>
1. Odborným odhadom</h2>
Samotný názov hovorí o obojstrannom riziku, či výhode zmluvných partnerov, ktorý sa dohodnú na takejto odborne odhadovanej cene (potom je diskutabilné preukazovanie výšky ceny ak platí dohoda). Táto forma je vhodná pre externé účely, pre zákazky, u ktorých iná metóda nie je ani možná - napr. predaj domu, bytu, závodu podľa trhových princípov. Nie je vhodná pre interné účely - neposkytuje ekonomický rozbor výšky ceny (kalkuláciu). Táto forma viac menej spolupracuje s formou cien podľa THÚ.<br />
<br />
<br />
Príklad: rekonštrukcia bytu, predaj domu, závodu apod. za ponúknutú cenu.<br />
<h2>
2. Pomocou technicko - ekonomických ukazovateľov, cenových agregátov THÚ</h2>
s ľubovoľným obsahom (napr. len v priamych nákladoch alebo v cene bez dane) musí byť však zrejmé o aký obsah ide, čo v sebe agregát (spojenie viacerých položiek) obsahuje. Cena takto vytvorená, je výhodná pri uzatváraní väčších zákaziek, kde sa v cenových podkladoch podrobne nešpecifikujú práce, ale len hrubé objemy. Od oboch zmluvných partnerov táto metóda vyžaduje mať vo vlastnom záujme podrobne spracované cenové ukazovatele. Táto forma je vhodná pre externé účely, môže byť použitá pre interné účely za predpokladu spracovaných ekonomických rozborov (vo vlastnom záujme spracované kalkulácie) jednotlivých cenových agregátov.<br /><br />Príklad: Veľmi dobre sa takéto ceny hodia na práce ľahko prevediteľné na nejakú mernú jednotku, napr. bežný meter kanalizácie, kde sú spojené položky položenia a špecifikácie rúr, ich spájanie, lôžko obsyp a pod. Taktiež je možno tento druh ceny použiť a aj sa používa v značnej miere napr. pri predaji nehnuteľnosti, kde napr. zákazník nepozná súpis stavebných prác vykonaných na stavbe, ale je mu ponúknutá konečná trhová cena - napr. kúpa hotového domu, bytu, závodu.<br /><br />Príklad:<br />položka č. 1 v (vyjadrená v agregovanej cene) 20<br />položka č. 2 v (vyjadrená v agregovanej cene) 30<br />položka č. 3 v (vyjadrená v agregovanej cene) 40<br />cena bez DPH 90<br /><h2>
3. Za nabehnuté náklady budúcej dodávky a ponúknutú percentuálnu sadzbu nepriamych nákladov (réžia a zisk)</h2>
- len pre dodávky rekonštrukčného charakteru (napr. modernizácia), kde projekt síce vyjadruje zámer a požadovaný stav, ale nemôže predvídať s dostatočnou presnosťou skladbu ani rozsah prác. Preto sa v zmluve dohodne, že technický dozor objednávateľa bude potvrdzovať hospodárne spotrebované výkony (spotreba priamych materiálov, odpracované hodiny pracovníkov na pracovisku, strojhodiny a v splátkových termínoch sa ocenia platnou cenou a to ako prípočet dohodnutej sadzby réžie a zisku k nabehnutým priamym nákladom. Je samozrejmé, že musia byť sprístupnené prvotné doklady (materiálové náklady, mzdové náklady, sadzby strojhodín) Pri tomto spôsobe ceny môže prísť do úvahy platba vopred, ale je potrebné rátať zo značným rozdielom skutočnosti voči predpokladu, teda rozloženiu preddavkov. O to je potom náročnejšie vzájomné finančné vyrovnanie medzi zhotoviteľom diela a objednávateľ. V tom zmysle javí sa byť výhodnejší spôsob splátkovania "po realizácii prác" doteraz známy ako proces zhotovenia súpisu vykonaných prác (výkaz) a zisťovacieho protokolu. Táto forma je vhodná pre externé účely. Pre interné účely musí byť známy, výpočet percentuálnej sadzby, ako doklad pre poskytnutie ekonomických údajov výšky ceny. Tento spôsob je náročný na vzájomné odsúhlasenie rozsahu prác, teda vyžaduje stály stavebný dozor, čo síce je náročné, ale na druhej strane nedochádza ku ťažkostiam pri vzájomnom odsúhlasovaní prevedených prác, dokazovaní a pod.<br /><br />Príklad: Jednoznačne je táto metóda vhodná na rekonštrukcie veľkého rozsahu, napr. pamiatkových objektov, značne poškodených objektov, objektov z nejasnou konštrukciou a teda nejasným budúcim riešením.<br /><br />Príklad:<br />položka č. 1 v priamych nákladoch 10<br />položka č. 2 v priamych nákladoch 20<br />položka č. 2 v priamych nákladoch 30<br />priame náklady spolu 60<br />% sadzba réžie výrobnej, správnej, zisku ku priamym nákladom napr. 30% x 60 = 30<br />cena bez DPH 90<br /><h2>
4. Hodinovými zúčtovacími sadzbami (HZS)</h2>
t. j. prácami a výkonmi vyjadrenými v prepočte na časovú mieru - hodinu. Práca sa vyjadruje väčšinou bez materiálu zabudovaného. Typickým predtaviteľom sú práce realizované horolezeckou alebo speleologickou technikou. Možné použitie cien v externom styku a pre interné účely.<br /><br />Príklad: Výškové práce, revízie, obhliadky<br /><br />Príklad:<br />Popis Skpoložka č. 1 vyjadrená v HZS 80<br />zabudovaný materiál 10<br />cena bez DPH 90<br /><h2>
5 Ocenením konštrukčných prvkov</h2>
<h2>
5.1.1 Ocenením konštrukčných prvkov v priamych a nepriamych nákladoch osobitne vo variante s viditeľnou rozpísanou skladbou položiek réžie a zisku</h2>
- jednotkovými sadzbami prác, výkonov a materiálov v členení:<br />
<br />5.1. priame náklady a nepriame náklady osobitne (réžie a zisk)(cenníky smerných cien S 850) vo variante:<br /><br />5.1.1 s viditeľnou rozpísanou skladbou položiek réžií a zisku <br /><br />Táto forma je vzhľadom k ekonomickému rozboru výšky ceny (kalkulácii) doporučená pre interné účely spoločnosti.<br /><br />Príklad: <br /><br />Príklad:<br />položka č. 1 v priamych nákladoch 10<br />položka č. 2 v priamych nákladoch 20<br />položka č. 2 v priamych nákladoch 30<br />priame náklady spolu 60<br />réžia výrobná (PN x % sadzba napr. 16,6%) 10<br />réžia správna (PN x % sadzba napr. 16,6%) 10<br />zisk (PN x % sadzba napr. 16,6%) 10<br />cena bez DPH 90<br /><h2>
5.1.2 Ocenením konštrukčných prvkov v členení priamych a nepriamych nákladov osobitne vo variante s viditeľnou, ale nerozpísanou skladbou položiek réžii a zisku - globálnou sadzbou</h2>
Ocenením konštrukčných prvkov<br />- jednotkovými sadzbami prác, výkonov a materiálov v členení:<br />1. priame náklady a nepriame náklady osobitne (réžie a zisk)(cenníky smerných cien S 850) vo variante:<br />1.2 s viditeľnou, ale nerozpísanou skladbou položiek réžii a zisku - globálnou sadzbou<br /><br />Táto forma je doporučená pre externé potreby ale aj pre interné, ale za predpokladu poznania vzájomného pomeru zložiek globálnej sadzby.<br /><br />Príklad:<br /><br />Detto ako predchádzajúce ale:<br /><br />- Položka "a" v priamych nákladoch 10<br />- Položka "b" (atď.)... v priamych nákladoch 20<br />Priame náklady spolu: 30<br />- Réžia výrobná, réžia správna, zisk: 12<br />Cena bez dane z pridanej hodnoty: 42<br /><h2>
5.2 Ocenením konštrukčných prvkov - jednotkovými sadzbami prác, výkonov a materiálov v členení priame náklady a nepriame náklady spolu - kalkulované v položkách (spôsob používaný pri tzv. štátnych cenách zriaďovacích stavebných a montážnych prác - orientačné ceny)</h2>
Príklad:<br /><br />- Položka "a" v stavebných nákladoch (PN + R+ Z) 14 (výpočet: 12 / 30 = 40 %, 10 + 40% = 14)<br />- Položka v stavebných nákladoch (PN + R+ Z) 28 (výpočet: 12 / 30 = 40 %, 20 + 40% = 28)<br />Stavebné náklady spolu bez dane s pridanej hodnoty 42<br /><h2>
6. Zo spracovanej výrobnej kalkulácie, resp. z odhadu potrieb nákladov v členení podľa kalkulačného vzorca</h2>
Prirodzene vzorec nie je legislatívne daný, ale môže sa kalkulovať napr. takto:<br /><br />Príklad:<br />- Priamy materiál - hmoty (hodnota za zákazku): 100<br />- Priame mzdy (hodnota za zákazku): 50<br />- Ostatné priame náklady (hodnota za zákazku): 20<br />- Správna réžia (hodnota za zákazku): 30<br />- Výrobná réžia (hodnota za zákazku): 15<br />- Zisk (hodnota za zákazku): 10<br />Spolu cena bez dane z pridanej hodnoty 225<br /><br /><h2>
7. Kombinovaným spôsobom</h2>
Predstavuje kombináciu uvedených možností. Najčastejšie sa používa jeden druh ako dominantný spojený s iným, s ktorým nie je v konflikte: napr. hociktorý spôsob + HZS. Unknownnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-8849605112431032307.post-58230207112958093682018-01-18T09:28:00.001+01:002023-11-08T20:56:32.158+01:00VIAZANOSŤ CENY<br /><h2>
Viazanosť, nemennosť ceny</h2>
<br />Forma ceny, jej záväznosť, nemennosť je právnym vymedzením podmienok platnosti ceny. V týchto vzťahoch nemožno presne triediť formy na možné alternatívy, pretože viazanosť, nemennosť ceny sa musí presne naformulovať. Možno však približne stanoviť rozhodujúce skupiny: <br /><br />CENA PEVNÁ, stála až do odovzdania stavby a fakturácie dodávky<br />CENA S KĹZAVOU DOLOŽKOU<br />CENA NEURČENÁ, DOHODNUTÝ JE LEN SPOSOB O JEJ URČENIA <br />CENA ORIENTAČNÁ<br /><h2>
Pevná cena stála až do odovzdania stavby a fakturácie dodávky</h2>
Pri tejto forme zmluvného vzťahu sa môže a nemusí predkladať objednávateľovi rozpočet spracovaný niektorým so spôsobov, hlavnou podmienkou je nemennosť ceny pri udaných podmienkach, pričom napr. v cenovej ponuka sa môže vymedziť doba jej nemennosti. Pravidlom by mala byť dohoda o nemennosti pričinením zmluvnej strany. Táto forma ceny je vhodná pri opakovateľných zákazkách, kde sa cena dohodne na základe predchádzajúcich výsledkov, alebo na základe rovnakých predpokladov. Dôležitou stránkou sú v zmluve dohodnuté podmienky dodávky a platnosti ceny, zmeny ceny vo výnimočných situáciách (práva tretích osôb, dohodnuté zmeny projektu apod.) Tu si musí zvážiť každá zo zmluvných strán riziko a výhody takto dohodnutej ceny (riziko zvýšenia cien vstupov, inflácia, zníženie cien vstupov, kratšie či dlhšie prepravné vzdialenosti a pod než v predpokladoch). V pevnej cena sa ako názov hovorí, neuplatňuje kĺzavá cenová doložka (zmeny jednotkových cien,), resp. je podmienená. Mernou jednotkou je najčastejšie celá zákazka, ale môže byť aj objekt, prevádzkový súbor alebo dodávka strojného zariadenia, či dominantného konštrukčného prvku, čo je ako bolo povedané vecou zmluvného ujednania.<br /><br />Táto forma je vhodná pre externé účely, je vhodná pre účely interné za predpokladu, že ekonomický rozbor výšky ceny (kalkulácia) už bol spracovaný skôr - je "archivovaný" a ten po prípadnej aktualizácií slúži ako nový rozbor ceny. (opakovateľné stavby)<br /><br />Príklad: Výstavba opakovateľného objektu v rovnakých podmienkach<br /><h2>
Cena s "kĺzavou doložkou"</h2>
V zmluvnom vzťahu či v cenovej ponuke je možné definovať najčastejšie na celú zákazka, ale môže aj na objekt, prevádzkový súbor alebo dodávku strojného zariadenia, či dominantný konštrukčný prvok, čo je ako bolo povedané vecou zmluvného ujednania dojednať či predložiť napr., že ceny platia len za určitých okolností, ktoré spravidla bezprostredne neovplyvní zmluvný partner. Sú to ceny zmeny cien vstupov z určeným či neurčeným vychýlením napr. cena pohonných hmôt a energie, zmeny menových kurzov, ale aj zmenami mzdovými, napr. určením výšok miezd na základe uzákonených predpisov apod. Vhodné je definovať spôsob preukazovanie zmien ako podklad pre možnosť akceptovania takýchto zmien. Platí pravidlo, že čím vyššie sú výkyvy na trhu tým je vyššia potreba uplatňovať si tieto rizikové faktory v obchodných vzťahoch. Pre spravodlivosť je potrebné podotknúť, že kĺzavosť sa môže uplatňovať smerom "hore" ale aj "dole" s cenou.<br /> Cena neurčená, dohodnutý je len spôsob o jej určení<br /><br />Cena v ponuke ani v zmluve nemusí byť určená (viď cenový zákon). Stačí, ak sa určí a samozrejme dohodne spôsob o jej určení. Pri dodatočnom spôsobe určenia ceny sa obvykle cena určí niektorým z metód tvorby cien.<br /><h2>
Cena neurčená, dohodnutý je len spôsob o jej určení</h2>
Cena v ponuke ani v zmluve nemusí byť určená (viď cenový zákon). Stačí, ak sa určí a samozrejme dohodne spôsob o jej určení. Pri dodatočnom spôsobe určenia ceny sa obvykle cena určí niektorým z metód tvorby cien.<h2>
Cena orientačná, smerná</h2>
Úlohou smerných orientačných cien je:<br /><br />Pre investora: mať možnosť pomocou kontrolných rozpočtov posudzovať primeranosť cenových ponúk jednotlivých uchádzačov pri príprave stavby<br />Pre uchádzačov: orientácia v cenách, cenové hladiny<br /><br />Všetky smerné ceny sú spracované z cien používaných, alebo navrhnutých od vybraných reprezentantov, preto je taktiež iluzórne hrať sa na pravdivosť či spravodlivosť týchto cien voči rôznorodým technicky zdatným či menej vybaveným stavebným dodávateľom realizujúci rozličný druh stavebných prác a výkonov. Smerné ceny sú reprezentačnými cenami, samozrejme ako hovoríme, nemôžu vystihovať rôznorodosť dodávateľov z hľadiska ich technickej zručnosti, právnej formy, miestnych možností a pod. Preto sa ako metóda tvorby cien doporučuje oko orientačná. Samozrejme na tieto má vplyv neustály rozvoj technológia a konkurencia.Unknownnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-8849605112431032307.post-35321139735119972322018-01-18T09:12:00.001+01:002023-11-08T20:57:05.692+01:00STUPNE PRÍPRAVNEJ A PROJEKTOVEJ DOKUMENTÁCIE<br />Architektonická objemová a zastavovacia štúdia je súborom riešení, z ktorého je zrejmé riešenie budúcej stavby, jeho dispozičné, objemové riešenie, tvar, základné rozmery, prevádzkové väzby, situačné umiestnenie plošná analýza – vyčíslenie plôch a pod.<br /><br />Dokumentácia pre vydanie územného rozhodnutia je podkladom pre vydanie územného rozhodnutia obsahuje náležitosti v zmysle vyhl. 453/2000 Z.z, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona.<br /><br />Projektová dokumentácia pre vydanie stavebného povolenia - projekt stavby, pre účely stavebného povolenia stavby je dokumentáciu v rozsahu podľa §9 vyhl. 453/2000, Z.z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona, ktoré tvoria podklad pre vydanie stavebného povolenia.<br /><br />Investorské, inžinierske záležitosti a činnosti investora - sú činnosti k získaniu rozhodnutí, stanovísk, vyjadrení, súhlasov, posúdení alebo opatrení dotknutých orgánov štátnej správy, obce, majiteľov nehnuteľností a inžinierskych rozvodov<br /><br />Projektová dokumentácia pre realizáciu stavby je dokumentácia spracovaná do podoby, ktorá jednoznačne definuje konštrukcie, výrobky, materiály stroje a zariadenia a prevedenia tak, aby bola dokumentácia pre zhotoviteľ a jednoznačne zrozumiteľná a aby mohol podľa nej prípadne spracovať svoju dielenskú dokumentáciu pripraviť a realizovať stavbu.<br /><br />Projektová dokumentácia pre výber dodávateľa je dokumentácia spracovaná do realizačnej podoby, ktorá jednoznačne definuje konštrukcie, výrobky, materiály stroje a zariadenia a prevedenia tak, aby bola dokumentácia pre zhotoviteľ a jednoznačne zrozumiteľná a aby mohol podľa nej prípadne spracovať svoju dielenskú dokumentáciu pripraviť a realizovať stavbu. Neurčuje však jednoznačne druh materiálov a dodávateľov pre možnosť realizácie širokého spektra ponúk vo výberovom tendry. Tento druh dokumentácia však nemožnosťou jasnej definície materiálov kde sa to architektonicky či stavebne a konštrukčne jednozančne vyžaduje dostáva do rozporu s pôvodným zámerom projektanta, pretože nemôže zadefinovať presne svoju výslednú realizačnýú predstavu. Dodeja vstupujú dodávatelia so svojimi materiálmi a technológiami. Takýto prístup sa môže odchýliť od zámeru projektanta a autora projektovej dokumentácie. Uplatňuje sa najmä v štátnych zakázkach a podobne pri financovaní z verejných prostriedkov. Spravidla pri stavbách pre žiadostis rozličných fondov na Slovensku sa spája s dokumentáciou pre vydanie stavebného povolenia čím sa dostáva do jednostupňovej projektovej dokumentácie. Unknownnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-8849605112431032307.post-13915662471192230162018-01-18T09:09:00.007+01:002023-11-08T20:57:45.468+01:00Preukazovanie zhody stavebných výrobkov<br />Na trh môžu byť uvádzané iba stavebné výrobky, ktoré svojimi vlastnosťami zabezpečujú, že pri ich zabudovaní do stavby budú spĺňať požiadavky zákona č. 90/1998 o stavebných výrobkoch.Unknownnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-8849605112431032307.post-38065035138273373192018-01-18T09:09:00.006+01:002023-11-08T20:57:23.101+01:00Projektová činnosťprestavuje činnosť na zhotovení dokumentácie stavby.Unknownnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-8849605112431032307.post-20744551875506299812018-01-18T09:08:00.003+01:002023-11-08T20:58:01.572+01:00Inžinierska činnosť<br />predstavuje súbor činností, ktoré v mene investora vykonáva fyzická alebo právnická osoba za účelom zabezpečenia prípravy a realizácie stavby.Unknownnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-8849605112431032307.post-15455260113059946122018-01-18T09:07:00.003+01:002023-11-08T20:58:16.485+01:00Investor<br />je fyzická alebo právnická osoba, ktorá financuje stavbu.Unknownnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-8849605112431032307.post-54202214568764886792018-01-18T09:06:00.004+01:002023-11-08T20:58:30.651+01:00Autor projektuje fyzická alebo právnická osoba, ktorej prislúchajú autorské práva projektu na architektonické, výtvarné a stavebné stvárnenie diela.Unknownnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-8849605112431032307.post-17401351146698373452018-01-18T09:05:00.001+01:002023-11-08T20:58:52.265+01:00Metóda "80 ku 20"Podľa skúsenosti zo štátov s rozvinutým trhovým hospodárstvom sa doporučuje uplatňovať metódu "80 ku 20", ktorá spočíva v tom že 80 % celkového počtu položiek sa oceňuje pomocou smerných orientačných cien alebo sa modifikujú a 20% položiek, ktoré predstavujú 80 % nákladu je hodnotené cenami individuálne kalkulovanými.Unknownnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-8849605112431032307.post-62786397560710352652018-01-18T09:04:00.004+01:002023-11-08T20:59:13.924+01:00Dohoda o ceneZnámy jav premietnutý v každodennom živote je dohoda. Tá je predpokladom každého vzťahu. Preto takúto formuláciu používa aj liberálny zákon o cenách.<br /><br /> Unknownnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-8849605112431032307.post-80047449706760587362018-01-18T09:03:00.005+01:002023-11-08T20:59:50.970+01:00TrhPri obchodných vzťahoch vzniká situácia podľa pozície subjektu "pred alebo za pultom", že zatiaľ čo predávajúci sa snaží predať svoj produkt čo najdrahšie, kupujúci zase naopak. Tu vzniká určitý stav rovnováhy zaisťovaný pomerom ponuky a dopytu na trhu. Podľa stavu trhového prostredia zároveň vznikajú stavy, že pri vysokej prevahe ponuky (nedostatok práce a nevyužívané výrobné kapacity) si investori (kupujúci, objednávatelia) vynucujú ako východziu úroveň ceny použité z lacnejšieho cenníka orientačných cien ako porovnateľnú úroveň a pri opačnej situácii - pri vysokej prevahe dopytu (nestíhané množstvo práce, nedostatok výrobných kapacít), zase dodávateľ (predávajúci, zhotoviteľ) zase ceny nadsadzuje, čo je logické a hoci oba prípady nie sú v rozpore s princípmi, vnášajú do situáce napätie, ktoré sa prorodzeným spôsobom vybije. Pri nedostatku práce ceny klesnú, niektoré firmy odídu z trhu, tým sa priblíži rovnováha dopytu a ponuky a ceny sa stabilizujú. Nepriaznivým javom pri vysokej prevahe ponuky je následne cenový damping ako nepriaznivý jav deformujúci trhové prostredie, čo si žiada nápravu u príslušných orgánov majúcich dozor nad trhom al aj nad čiernou prácou pokútnym predajom a pod.. Samozrejmým predpokladom je spoločenská kontrola takýchto javov zaistená prístupom k neutajovaným informáciám.<br /><br />Samozrejme úlohou trhu je zvýšenou produktivitou znižovať ceny vytvorením konkurenčného prostredia (veď kto by chcel nakupovať tú istú vec drahšie, ak má lacnejšiu možnosť), a tým zvyšovať životnú úroveň v spoločnosti. Preto samozrejmosťou trhu je možnosť výberu. Liberálnosť je daná v právnych vzťahoch, kde je potrebné zdôrazniť z hľadiska cenového najmä podmienky platnosti ceny.Unknownnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-8849605112431032307.post-58943947477161257492018-01-18T09:01:00.006+01:002023-11-08T21:00:12.269+01:00Cena - definíciaCena je citlivým odrazom trhových podmienok, teda dopytu a ponuky na úrovni dosiahnutého spoločenského a technického pokroku. Je citlivou otázkou pri jej určení a prijatí, pri posudzovaní "pred pultom" = zákazník, kupujúci, či "za pultom" = dodávateľ, zhotoviteľ. Na jej určenie existuje mnoho spôsobov (kalkulácie podľa položiek smerných cien, sledovanie nákladov a tvorenie vlastných cien, kalkulácie podľa nákladov, odhad, použitie podobnej ceny a pod., ceny vyjadrené hmotou jednotkou, časom... - viď ďalej) a je teda konkurenčnou prestížou mať znalosti v tejto oblasti a potrebné aktuálne informácie. Najčastejšie sa používa v stavebníctve spôsob porovnania so štatisticky sledovaných údajov - z cenníkov smerných orientačných cien. Keďže tieto nie sú centralizované, ale vydávajú ich rozličný vydavatelia, tieto sa vzájomne líšia. Tu je diskutabilná otázka, ako môžu byť orientačné ceny "za", alebo "na" nejaké obdobie rozdielne a aká je ich záväznosť v použití.<br />
<br />
Vydavatelia pracujú na základe sledovaných podkladov od určitých reprezentantov a výsledkom ich práce je predpoklad vývoja cien, na ktorý môže byť rozličný subjektívny pohľad - preto tie rozdiely.Unknownnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-8849605112431032307.post-33939559185894077772014-02-28T16:33:00.002+01:002023-11-08T21:00:26.264+01:00NÁKLADOVOSŤ VO VÝSTAVBE DIAĽNICNebudem tu rozprávať o predraženosti pri bačovaní na štátnych zákazkach. Ale zaujíma ma a poukážem na technické aspekty. <br />
<br />
V novinách sa uverejňujú články porovnávajúce tempo výstavby, či zriadovacie náklady, ceny diaľnic u nás a inde. Som technik a neporovnával by som hrušky s jablkami. Akú metodiku používajú porovanávajúce sa krajiny? Sú totožné, rozdielne? Na ceny, tempo výstavby má vplyv mnoho činiteľov spomeniem len:<br />
<ul>
<li>administratívna metodika vyčíslenia ekonomických ukazovateľov: možno do toho zahŕňať len stavebné náklady (bývalá hl. III, VI), ale aj iné náklady podieľajúce sa v investícií – pozemky, výkupy, prieskumy, štúdie, projekty, výrub lesov, štátne výlohy a pod., samotné dielo, ale aj vyvolané investície iných stavieb </li>
</ul>
<ul>
<li>vedenie trasy, vplyv zastavanosti územia: pri hustejšej zastavanosti sú náklady logicky vyššie – treba realizovať vyvolané investície samotnej stavby – prekládky vedení, tokov, zvýšený počet mimoúrovňových križovaní, rešpektovanie územných plánov, zón – úprava trasovania napojenia sa na existujúcu dopravnú infraštruktúru. Do nákladov zahrňajú vyvolané investície stavebného charakteru, iné objekty aj ceny pozemkov nájmov poplatkov?</li>
<li>architektonické a stavebné riešenie objektov</li>
</ul>
<ul>
<li>vplyv geomorfológie: nezrovnateľne vyššie náklady predstavuje dielo postavené v horskej či podhorskej tvarovo členitej, často zle prístupnej oblasti s náročnými mostmi, tunelmi, prechodmi pre zvieratá a podobne, približovacími cestami a pod. s potrebou náročnejšieho vybavenia služieb, monitoringu počasia a pod., takže porovnávať úsek na rovine a v kopcoch je nelogické </li>
</ul>
<ul>
<li>vplyv stupňa ochrany územia: akiste je rozdiel trasy vedenej v chránenom území než v „obyčajnom“, z hľadiska vedenia samotnej trasy, technológie výstavby, vyvolaných opatrení a pod. napr. izlované vane, lapače,zvukové bariéry</li>
</ul>
<ul>
<li>vplyv nadmorskej výšky a zemepisnej polohy: je jasné, že vozovka v oblasti s vysokým indexom mrazu teda v horských a podhorských lokalitách je konštrukčne náročnejšia než vozovka povedzme pri Jadranskom mori, keďže musí odolávať zvýšeným účinkom mrazu, ale aj teplôt a vysúšaniu a zmien vodného režimu v podloží. Vozovka s nižšími požiadavkami má aj nižšie požiadavky konštrukčné a teda aj finančné.</li>
</ul>
<ul>
<li>geologické podmienky: únosnosť podložia striedanie geologických pomerov, predstavujú výrazný vplyv nákladovosť z hľadiska zvýšeného geologického prieskumu, s vplyvom na založenie cestného telesa, na konštrukciu vozovky. Flyš či iné potenciálne zosuvy predstavujú stabilizovanie svahov, územia zaplavované predstavujú protipovodňové opatrenia, budujú sa protierózivné opatrenia, zazalenávajú sa svahy a podobne. Platí to čo vyššie.</li>
</ul>
<ul>
<li>trasa vedená v koridore pôvodných komunikácií si vyžaduje provizórne obchádzky a napojenia, etapovité výstavby, čo je náročnejšie než dielo na „zelenej lúke“.Metodika zahrňa? </li>
<li>šírkové usporiadanie, norma - sú rozličné šírkové štandary, takže km dĺžky bude podľa toho cenovo rozličný</li>
<li>hustota odbočiek, križovaní - taktiež platia normy štátne a iné. Križovania nemôžu byť časté a samozrejme sú mimoúrovňové, menej ľudnatá krajina ich má pochopiteľne menej </li>
<li>štandard vybavenia komunikácie, služby, pre motoristov - metodika zohľadňuje?</li>
</ul>
<ul>
<li>podmienky finančné, úvery, platby </li>
<li>dobrá cena investičná, nepredstavuje dobré, nízke prevádzkové náklady</li>
<li>prevádzkové náklady sú úmerné podmienkam vyššie menovaným, logicky, veď napr, nížinné kraje či krajiny na nižšej zemepisnej šírke majú neporovnateľne nižšie náklady na zimnú údržbu, na poistné udalosti a podobne. </li>
<li>možné tempo výstavby má taktiež vplyv na cenu stavby, pretože nižšia produktivita v ťažších podmienkach, časté prestávky, nevyhnutné technologické prestávky, menšie a komplikované dopravné možnosti, rozličné opatrenia idú do nákladov. Čas výstavby predĺžuje réžiu úmernú času napr. nájmy strojov, plôch, realizovanie údržby počas stavby, stráženie, opakované stavebné zásahy (napr. zosuvy svahov pri dlho otvorených stavebných jamách, zamulenie staveniska, odvodňovanie)</li>
<li>samozrejme trhové prostredie vplyv korupcie, kartelové dohody, delenie trhu spôsobom realizácie zámeru, druh investičných prostriedkov, finančný stav inštitúcií, výška úverov, hodnota meny, inflácia </li>
<li>v neposlednom rade má na tempo vplyv aj štátna administratíva či už v dobrom či zlom zmysle slova v stavebnom procese, pri stavebnom konaní, pri vyvolaných zmenách v operatívnosti vyhodnotení a podobne.</li>
</ul>
<span style="text-align: right;">T</span>o sme hovorili o zriaďovacích investičných nákladoch. Prevádzkové náklady sa samozrejme odvíjajú od náročnosti diela a taktiež teda úmerne stúpajú náklady na údržbu podľa predchádzajúceho vymenovania.<br />
<br />
<div style="text-align: right;">
Vladimír Čuchran, stavebný technik</div>
Unknownnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-8849605112431032307.post-52529388614264421682014-02-28T16:02:00.006+01:002023-11-08T21:01:05.687+01:00AKO SA ROBIA NADSTAVBY?Kupujúci strešného pozemku sa zaviaže, že na oplátku za získanie strechy k nadstavbe zrealizuje napr. zateplenie domu. Nuž abstraktný pojem ak sa nedefinuje rozsah a špecifikácia prác a cena. Nik potom neplatí dane. Developer nezaplatí DPH za stavebné práce na zateplení. Dom predá majetok –teda strechu výmenným spôsobom developerovi. Príjem domu za odpredaj strechy sa neprejaví v účtovníctve. Všetci na tom zarobia. ŠTÁT a Daňové úrady spinkajú. <br />
<br />
Potom developer prepíše rozostavanú stavbu na Kataster, získa majetok – nadstavbu, a odfláka zateplenie. A potom prichádzajú na rad právnici, ktorí tiež chcú zarobiť na ľudskej hlúposti... <br />
<br />
<div style="text-align: right;">
Vladimír Čuchran, stavebný technik</div>
Unknownnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-8849605112431032307.post-79693022757728296122014-02-28T16:00:00.004+01:002023-11-08T21:01:59.395+01:00PODVODY S POZEMKAMI Územné rozhodnutie slúži okrem iného k vyňatiu pôdy z pozemkového fondu pre stavebné účely. V praxi je to nejako ináč. Pri podaní na stavebné povolenie domu sa realizuje tak, že sa vyjme len pôda pod domom a spevnenými plochami, zbytok ostáva v evidencii ako orná pôda. Robí sa to pre obchádzanie daní z pozemku, keďže pozemok s ktorého sa daň odvádza je tým pádom menší. A tak máme nové sídliska s ornou pôdou uprostred sídliska. A zrejme štatistika ornej pôdy nie je až taká alarmujúca ako je skutočnosť.<br /><br />Nuž made in Slovakia.<br /><br /><div style="text-align: right;">
Vladimír Čuchran, stavebný technik</div>
Unknownnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-8849605112431032307.post-88127830385329342472014-02-28T15:58:00.005+01:002023-11-08T21:02:29.760+01:00PROBLÉMY SO ZACHYTENÍM STAVU PODZEMNÝCH VEDENÍ<div class="MsoNormal">
<v:shapetype coordsize="21600,21600" filled="f" id="_x0000_t75" o:preferrelative="t" o:spt="75" path="m@4@5l@4@11@9@11@9@5xe" stroked="f">
<v:stroke joinstyle="miter">
<v:formulas>
<v:f eqn="if lineDrawn pixelLineWidth 0">
<v:f eqn="sum @0 1 0">
<v:f eqn="sum 0 0 @1">
<v:f eqn="prod @2 1 2">
<v:f eqn="prod @3 21600 pixelWidth">
<v:f eqn="prod @3 21600 pixelHeight">
<v:f eqn="sum @0 0 1">
<v:f eqn="prod @6 1 2">
<v:f eqn="prod @7 21600 pixelWidth">
<v:f eqn="sum @8 21600 0">
<v:f eqn="prod @7 21600 pixelHeight">
<v:f eqn="sum @10 21600 0">
</v:f></v:f></v:f></v:f></v:f></v:f></v:f></v:f></v:f></v:f></v:f></v:f></v:formulas>
<v:path gradientshapeok="t" o:connecttype="rect" o:extrusionok="f">
<o:lock aspectratio="t" v:ext="edit">
</o:lock></v:path></v:stroke></v:shapetype></div>
Aby projektant vedel o stave územia na ktorom chce stavebník stavať, potrebuje aj informácie o podzemných vedeniach schovaných pod zemou. Áno schovaných. Stav je taký, že majitelia sieti o polohách len viac menej tušia, takže projektant dostane k dispozícií približnú polohu toho - ktorého vedenia. Lenže problém je v tom, že kým voľakedy v monopolnom prostredí bolo jasné kto je majiteľom, vedelo sa koho treba osloviť. Dnes je hromada majiteľov verejných sietí, o kábloch dátových sietí ani nehovorím. Úplný chaos do toho dávajú stavebné úrady, ktoré vydávajú povolenia na realizácie optických káblov a podobne vedenia len ohlasovacou povinnosťou. Všetko je to bez povinnosti zaviesť polohy a bremená pre pozemky do Katastra. A tak naše sídliska popretkávané neprehľadanou spleťou pôvodných podzemných vedení, takto dostali do daru ďalšie. Takže tam môžu pôsobiť rozličné spoločnosti, ktoré si rozvádzajú napr. internet po sídlisku. Koľko ich tam je a kde sa nachádzajú nevie nik, alebo len žijúci pamätníci. A projektant má vedieť kde a kto a čo má v zemi uložené. Alebo sa má držať len stavebným úradom vymenovaných majiteľov vedení, a teda nech sa káble prekopávajú jedna radosť. Lenže projektant je zodpovedný a potom popoťahovaný za technické riešenie.<br />
<br />
Kocúrkovo? Nie Slovensko.<br />
<br />
Navrhujem, aby vznikla povinnosť realizovať zákres podzemných vedení do Katastra a to mať zverejnené vo voľne prístupných digitálnych mapách. Zatiaľ máme síce na Katasterportáli údaje o pozemkoch a majiteľoch, ale vecné bremená, ktoré tam majú byť – spomínané vedenia tam nie sú. Nachádzajú sa ale slovnou formou. Je predsa katastrofou nevedieť čo sa na pozemku nachádza. Je to na dennom poriadku, že niekto má pozemku kanalizačný zberač, či VN kábel, obzvlášť v extraviláne, kde to vraj zákon neprikazoval uvádzať v liste vlastníka ani slovne. Ak teda v extraviláne nie je doteraz zápis o sieťach, predpokladám, že logicky na danom stupni neinformovanosti a absentujúcej povinnosti zavádzať podzemné vedenia do katastra, sa to pri pretypovaní územia (na intravilán) dostanú takéto neevidecie aj do intravilánu obcí.<br />
<br />
Nešlo by o byrokratický krok, naopak mnoho krokov by zmizlo. Kolaudáciou stavby by mal majiteľ nového vedenia povinnosť doručiť polohový zákres na kataster, resp. ho zaviesť technickými prostriedkami do príslušnej vrstvy mapy. V spojení s mapami napr. Google tak vniká všeobecný portál vedomostí, informácií. Ak sa niekto bojí špionážneho zneužitia, takýchto znalostí, nech spokojne spí. Kto chce niečo zistiť, zistí si to. A to úplne legálne, bez heknutia. Len to stojí viac papierovania. Google 3D aplikácie umožňujú pohľady pomaly do obývačiek a žiaden majiteľ sieti nepožaduje pri odovzdávaní informácii od projektanta preukaz SIS.<br />
<br />
A máme tu aj žiadosti o vyjadrenie k podzemným sieťam<br />
<br />
Je povinnosťou projektanta či stavebníka požiadať majiteľov vedení o zakreslenie či určenie ich polohy. Takže, keďže tieto informácie vedia (niekedy ani nevedia, kde čo majú) len majitelia sieti a informačná vrstva s takými to údajmi nie je verejnosti či odborníkom prístupná, musia projektant alebo stavebník požiadať o zákres.<br />
<br />
A čuduj sa svete dávajú si niektorí za to aj zaplatiť! Vlastne naopak.Takmer všetci si zato dávajú zaplatiť.<br />
<br />
A aby to nebolo také jednoduché istá spoločnosť si svoje drôtiky stráži tak, že ak sa v predmetnej lokalite budúcej stavby nachádza ich káblik napíšu „áno nachádza sa“. A zakresliť si to má ísť projektant k nim z vyplnenou žiadosťou napr. aj do iného mesta. Skrátka<br />
<br />
Kocúrkovo na entú <br />
<br />
<div style="text-align: right;">
Vladimír Čuchran, stavebný technik</div>
Unknownnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-8849605112431032307.post-75636457472321451822014-02-28T15:50:00.003+01:002023-11-08T21:02:57.202+01:00POŽIADAVKA NA NAPOJENIA SA NA NAKUPOVANÝ ODBER VODY A ENERGIÍ A NAKUPOVANÝ ODVOZ ODPADOV A NÁSLEDKOV <br />
V príprave stavieb jedným z predpokladom k vydaniu stavebného povolenia, je byť napojený na životne dôležité média, teda na energiu elektrickú, vodu, na kanalizáciu, plyn. Už samotná požiadavka stavebných úradov o „napojení sa“ je dosť scestná a už by mala byť prekonaná. Stavebné úrady to majú namnožené a rozdávajú to ako osnovy stavebníkom. A nejakým spôsobom trvajú na tom, lebo je to zatiaľ gro, teda výrazná väčšina, lebo ide o alternatívy, ktoré sa onedlho budú už vyžadovať. Vo vyspelom svete áno, u nás ešte sme k tomu nedospeli.<br />
<br />
Nie je povinnosťou napojiť sa, ale zachovaťmožnosti splnenia účelu budovy, udržať trvale udržateľné podmienky pre život. Určite najjednoduchším riešením je spustiť vody do kanalizácie, napojiť sa na vodovod, poberať elektrinu, či plyn. Malo by byť preformulované „na spôsob získania dôležitých zdrojov (energia a voda) a likvidácii produktov z nehnuteľností (splašky, odpad, smetie, emisie, hluk)“. Ale to by bolo pre mnohých úradníkov nad možnosti vstrebania, nemyslím tým stavebné úrady. Funguje tu lobovanie za využívanie nakupovaných médií. Logicky, veď spravovať rúry nie je taký zlý biznis. Znie to možno zvláštne, ale inde sa už zaviedli pravidlá energeticky sebestačných budov, možnosti priamych využívaní vodných zdrojov, systém využívania úžitkových vôd, čistenie a ekologické využívanie odpadov, zavádzanie nechemických procesov. Slovensko na niečo čaká, neviem prečo ho vždy musí niekto budiťako Šípkovú Ruženku.<br />
<br />
<div style="text-align: right;">
Vladimír Čuchran, stavebný technik</div>
<div>
</div>
Unknownnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-8849605112431032307.post-40254334533802555352014-02-28T15:41:00.003+01:002023-11-08T21:03:20.913+01:00AUTORSKÉ PRÁVO V PROJEKTOVANÍ? TREBA ZABUDNÚŤ Už samotný autorský zákon sa len letmo dotýka stavebníctva aj to len architektúry. Autorské práva má mať každý spracovateľ a ak myslíme na výsledok duševnej práce premietnutý na papier tak chránený by snáď mohol byť aj iný nápad, nielen prezentovaný projekt štúdia či priemyselný vzor.<br />
<br />
Ako dosiahnuť ochranu autorských práv,<br />
<br />
ak sa spracováva dokumentácia a spracováva sa digitálna forma podkladov pre súťažiacich? (tendrové dokumentácie) CD či DVD so spracovaným projektom takto môže voľne chodiť po krajine. Mať zdarma riešenie a celý projekt pre iného investora je predsa dobrý obchod. <br />
<br />
A investori si to vyžadujú dokonca ako archívne. Niektorí z tejto brandže už sa to snažíme obmedziť. Nuž poznám prípady projektov celých továrni dodaných investorovi na papieri a k tomu DVD. Jasné, že akú má DVD hodnotu. Postaviť inú továreň z takto spracovanej dokumentácie tuším nie je žiaden problém Aké má šance okradnutý? Asi také, ako ostatní postihnutí z pohľadu vymožiteľnosti práva na Slovensku...<br />
<br />
Akiste čitateľ v mysli zájde do textu toho článku, kde uvažujem nad autorskými právami vydavateľov technických noriem. Ale hádam je rozdiel vo všeobecnej dostupnosti (a povinnosti zverejniť pravidlá ) vydaných pravidiel, pre riadenie štátu od prác realizovaných pre špecifický obchodný účel. Veď každý realizuje svoje činnosti voči odberateľovi. To aby potom predajca nejakého programu, softvéru rovno vydal právo na distribúciu spotrebiteľovi a teda dal mu zdrojáky, alebo výrobca Becherovky zverejnil svoju receptúru na fľašu. <br />
<br />
V ktorom stupni spracovania dokumentácia platí ochrana práv? <br />
<br />
Ak niekto vytvorí štúdiu je prvotným autorom. Ak sa rozpracuje dokumentácia pre územné rozhodnutie a zmenia sa parametre z pôvodnej štúdie, keďže to inak nejde a robí to aj iný projektant, čo s tým? <br />
Ak sa spracováva projekt pre stavebné povolenie na základe predošlého stupňa spracovaného iným projektantom je to porušenie práv? <br />
To isté pri realizačnom projekte – zmenia sa stavebné prvky ale neporuší sa vydané stavebné rozhodnutie – porušia sa tým práva projektantov z predchádzajúceho stupňa?<br />
<br />
Ono niekedy sa realizácia podobá projektom dosť zďaleka, ak berieme do úvahy trúfalosť investorov meniť si stavbu podľa svojho, napriek vydanému stavebnému povoleniu. Veď funguje štatút „zmien pred ukončením“. Príkladov obieľovania nelegálnych stavieb,či takých zmien ako je zvýšená podlažnosť budovy o pár poschodí navyše je na Slovensku ažaš a ako sa zdá, všetko sa legalizuje z úspechom. Takže asi sa tu oplatí podvádzať. <br />
<br />
<div style="text-align: right;">
Vladimír Čuchran, stavebný technik</div>
Unknownnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-8849605112431032307.post-62803208704774135412014-02-28T15:30:00.001+01:002023-11-08T21:03:39.674+01:00REGULATÍVY, ALEBO LUNAPARK VO VÝSTAVBE Čo existuje, čo ochráni urbanistickú či architektonickú čistotu našich sídiel a prostredia? Stavebný úrad? Obec? Má nejaké regulatívy, je kompetentný? Určuje to nejaké pravidlo? Územný plán, územné rozhodnutie?<br />
<br />
Ak existuje, sú to ploché, strohé písomné zmienky v územných plánoch, často všeobecné. Príkladom je developerská výstavba v prípade, ak sa predávajú stavebné pozemky s možnosťou akejkoľvek individuálnej výstavby. A potom tá zástavba vyzerá ako pred 30-40 rokmi, keď bola tiež vznesená kritika k tzv. kockovým domom zastavaných na vidieku so šikmými strechami. Dnes to nie je o nič lepšie, na rozdiel od vtedajška, sa to zrejme prikrýva perinou slobody vo výstavbe. Hrôza pozerať na rozličné architektonické štýly, veľkosti, názory stavebníkov, projektantov, prevedenie dodávateľov čo i len na jednej ulici, pri nerešpektovaní danosti lokality, tradícií. Úplný chaos. Žiaľ stavby sa stavajú do budúcna a teda budúcnosť nastaví zrkadlo. Už teraz je to na to zlý pohľad. Z hľadiska celku, rešpektovania pôvodných daností. Bývať navyše v stiesnených podmienkach úzkych parciel, je snáď ešte horšie než v panelákoch. Obec by mala dozerať nad úrovňou výstavby a vydať miestne nariadenie, či regulatívy týkajúce sa rôznych druhov výstavby, mať to v územných plánoch. Aby obce a mestá mali svoj štýl, tak ako to poznáme a obdivujeme vo vyspelom svete.<br />
<br />
<div style="text-align: right;">
Vladimír Čuchran, stavebný technik</div>
Unknownnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-8849605112431032307.post-62880482044355630912014-02-28T15:23:00.003+01:002023-11-08T21:03:52.736+01:00Ako môže školstvo podnikať?Neviem, ako je to dnes, ale pamätám si na situáciu, keď sa súťaže na výber projektanta zúčastnila aj istá stavebná fakulta. A tuším aj vyhrala. Nuž takúto trúfalosť som nečakal. ŠTÁTOM dotované, študentmi dotované pracovisko, navyše s možnosťou podielu neplatenej pracovnej sily v rámci práce študentov, kontra živnostníci, platiacimi réžie a dane. Dane, ktorými platia aj školstvo, aby potom pod záštitou svojej chudoby „podnikalo“ v nerovnom súperení so živnostníkmi. Veď ich ponuková cena mohla byť aj za korunu...Unknownnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-8849605112431032307.post-21116485603261551652014-02-28T14:32:00.008+01:002023-11-08T21:04:42.233+01:00Zmeny v stavebnom zákone<div style="font-family: Verdana, Tahoma, Arial, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 17.920000076293945px; margin-bottom: 8px; margin-left: 16px; margin-right: 16px;">
Kozmetické úpravy stavebníctvu neprospejú, novely o majetkoprávnych veciach, vyvlastnení, čiernych stavbách a pokutách sa síce týkajú stavebníctva ale nie sú systémové a snáď by majetkové delikty sa mali riešiť v inom type zákona.</div>
<div style="font-family: Verdana, Tahoma, Arial, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 17.920000076293945px; margin-bottom: 8px; margin-left: 16px; margin-right: 16px;">
Čiernym stavbám sa nepredíde pokutami, to je represívna odozva na skutočnosť (a určite sa neodstránia „stavbičky“ schované niekde v TANAP-e a podobne a ak ak nájdu tak sa len “obielia“) Musí sa zmeniť proces vo výstavbe a najmä ťažkopádnosť, musia sa zaviesť informačne prepojené technológie o ktorých sa zmieňujem inde. </div>
<h3 style="font-family: Verdana, Tahoma, Arial, sans-serif; font-size: 16px; margin: 0px 16px; padding: 5px 0px 3px;">
K čomu je stavebný dozor so štátnymi skúškami, ak sa mu neverí</h3>
<div style="font-family: Verdana, Tahoma, Arial, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 17.920000076293945px; margin-bottom: 8px; margin-left: 16px; margin-right: 16px;">
a po podpísaní zrealizovaných výkonov pre fakturáciu dodávateľa sa na preplatenie od investora čaká povedzme minimálne 120 dní na úhradu (od <strong>ŠTÁTU</strong>). To zase niekto, čosi, akože kontroluje od malého šefíka cez šéfa k vyššiemu šéfovi nejakého úradu potom to ide na vyšší orgán a tam je to isté. To snáď tí ľudia robia analýzy a kontrolujú to, čo predtým pri opačnom procese schválili (lebo boli to tie isté orgány čo schvaľovali stavebnú investíciu) a chcú babrať do veci ktorým aj tak nerozumejú? Veď to napokon opäť prekladajú zo stola na stôl úradníčkovia, právnici a účtovníci a všetko zdržujú. Veď im platy idú. Ak sa niečo zbabre, je ťažko zistiť, kde sa čo udialo, ak to prejde cez desiatky či stovky zbytočných rúk. Potom ešte samozrejme platí pravidlo „o množstve práce“ koľko oni majú a ako nestíhajú. A potom, že má <strong>ŠTÁT</strong> nadstav, keď si vyrába neefektívne procesy! </div>
<h3 style="font-family: Verdana, Tahoma, Arial, sans-serif; font-size: 16px; margin: 0px 16px; padding: 5px 0px 3px;">
A stavebníctvo si takto môže lízať labu</h3>
<div style="font-family: Verdana, Tahoma, Arial, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 17.920000076293945px; margin-bottom: 8px; margin-left: 16px; margin-right: 16px;">
alebo brať úvery čo samozrejme predražuje stavby, alebo na to má. A kto má? </div>
<div style="font-family: Verdana, Tahoma, Arial, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 17.920000076293945px; margin-bottom: 8px; margin-left: 16px; margin-right: 16px; text-align: right;">
Vladimír Čuchran, stavebný technik</div>
Unknownnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-8849605112431032307.post-4083506514279272952014-02-28T14:32:00.007+01:002023-11-08T21:04:19.832+01:00Osoba spôsobilá, nespôsobilá<div style="font-family: Verdana, Tahoma, Arial, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 17.920000076293945px; margin-bottom: 8px; margin-left: 16px; margin-right: 16px;">
V praxi funguje pravidlo podľa stavebného zákona:</div>
<div style="font-family: Verdana, Tahoma, Arial, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 17.920000076293945px; margin-bottom: 8px; margin-left: 16px; margin-right: 16px;">
<strong><em>§ 45 Vybrané činnosti vo výstavbe</em></strong></div>
<div style="font-family: Verdana, Tahoma, Arial, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 17.920000076293945px; margin-bottom: 8px; margin-left: 16px; margin-right: 16px;">
<em>(1) Vybrané činnosti, ktorých výsledok má vplyv na ochranu verejných záujmov vo výstavbe (ďalej len "vybrané činnosti vo výstavbe"), sú:</em></div>
<div style="font-family: Verdana, Tahoma, Arial, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 17.920000076293945px; margin-bottom: 8px; margin-left: 16px; margin-right: 16px;">
<em>a) projektová činnosť,</em></div>
<div style="font-family: Verdana, Tahoma, Arial, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 17.920000076293945px; margin-bottom: 8px; margin-left: 16px; margin-right: 16px;">
<em>b) vedenie uskutočňovania stavieb,</em></div>
<div style="font-family: Verdana, Tahoma, Arial, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 17.920000076293945px; margin-bottom: 8px; margin-left: 16px; margin-right: 16px;">
<em>c) vybrané geodetické a kartografické činnosti. </em></div>
<div style="font-family: Verdana, Tahoma, Arial, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 17.920000076293945px; margin-bottom: 8px; margin-left: 16px; margin-right: 16px;">
<em>(2) Projektovou činnosťou sa rozumie</em></div>
<div style="font-family: Verdana, Tahoma, Arial, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 17.920000076293945px; margin-bottom: 8px; margin-left: 16px; margin-right: 16px;">
<em> a) vypracovanie územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacej dokumentácie,</em></div>
<div style="font-family: Verdana, Tahoma, Arial, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 17.920000076293945px; margin-bottom: 8px; margin-left: 16px; margin-right: 16px;">
<em>b) vypracovanie dokumentácie potrebnej na vydanie územného rozhodnutia,</em></div>
<div style="font-family: Verdana, Tahoma, Arial, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 17.920000076293945px; margin-bottom: 8px; margin-left: 16px; margin-right: 16px;">
<strong><em>c) vypracovanie projektu stavieb potrebného na vydanie stavebného povolenia vrátane statických a dynamických výpočtov konštrukcií stavieb.</em></strong></div>
<div style="font-family: Verdana, Tahoma, Arial, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 17.920000076293945px; margin-bottom: 8px; margin-left: 16px; margin-right: 16px;">
<em>(3) Vedením uskutočňovania stavieb sa rozumie organizovanie, riadenie a koordinovanie stavebných prác a iných činností na stavenisku a na stavbe, sledovanie spôsobu a postupu uskutočňovania stavby, zodpovednosť za súlad priestorovej polohy s dokumentáciou stavby a za dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu.</em></div>
<div style="font-family: Verdana, Tahoma, Arial, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 17.920000076293945px; margin-bottom: 8px; margin-left: 16px; margin-right: 16px;">
<em>(4) Vybrané činnosti vo výstavbe môžu vykonávať len fyzické osoby, ktoré získali oprávnenie na výkon týchto činností (ďalej len "oprávnená osoba") podľa osobitných predpisov. Oprávnené osoby sú povinné pri tejto činnosti chrániť verejné záujmy</em></div>
<div style="font-family: Verdana, Tahoma, Arial, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 17.920000076293945px; margin-bottom: 8px; margin-left: 16px; margin-right: 16px;">
<br /></div>
<div style="font-family: Verdana, Tahoma, Arial, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 17.920000076293945px; margin-bottom: 8px; margin-left: 16px; margin-right: 16px;">
<strong>To by znamenalo, že spracovateľ realizačného projektu už projektantom nie je. Taktiež ani štúdie. Spracovať podrobnej dielenskej či výrobnej dokumentácie tiež nie. Mimochodom, tiež o túto časť stavebnej prípravy zákon nezakopol. </strong><strong> </strong></div>
<div style="font-family: Verdana, Tahoma, Arial, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 17.920000076293945px; margin-bottom: 8px; margin-left: 16px; margin-right: 16px;">
A tu sa ma problém bolestivo dotkol. Ako priemyslovák nemôžem mať okrúhlu pečiatku, pretože nespĺňam parametre zákona. <strong>Zákona čo rozhoduje na základe predsudkov, že školským vzdelaním sa preukazuje aj vedomostná úroveň. Teda podľa zákona nesmiem realizovať projekty väčšieho rozsahu, ktoré prichádzajú do styku s úradom. Realizačný projekt alebo štúdiu teda podľa zákona môžem zhotoviť na ľubovoľnú superstavbu.</strong></div>
<div style="font-family: Verdana, Tahoma, Arial, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 17.920000076293945px; margin-bottom: 8px; margin-left: 16px; margin-right: 16px;">
Skrátka</div>
<div style="font-family: Verdana, Tahoma, Arial, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 17.920000076293945px; margin-bottom: 8px; margin-left: 16px; margin-right: 16px;">
„geniálny“ zákon a vyhlášky. </div>
<div style="font-family: Verdana, Tahoma, Arial, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 17.920000076293945px; margin-bottom: 8px; margin-left: 16px; margin-right: 16px; text-align: right;">
Vladimír Čuchran, stavebný technik</div>
Unknownnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-8849605112431032307.post-67721035717593826552014-02-28T14:32:00.006+01:002023-11-08T21:04:06.035+01:00Trocha o školstve, ale v odbore stavebníctva<div style="font-family: Verdana, Tahoma, Arial, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 17.920000076293945px; margin-bottom: 8px; margin-left: 16px; margin-right: 16px;">
Súčasné školstvo je, mám pocit, založené na vychrľovaní ľudí s certifikátom na oprávnenie byť namyslený na titul, nie na stupňovaní vedomostí. A učí aj mnoho nepotrebných vecí dobrých tak akurát na zahltenie mozgu, bez uplatnenia v budúcnosti. Myslím si, že vysoké školstvo sa stalo módnym trendom, asi ako nahlúple značkové oblečenia nafúkaných snobov. Absolvent si po absolvovaní jednoducho nárokuje na post dobre platený, mysliac si, že je mozgom vesmíru. Aký to omyl. Ak sa nevie uplatniť, pretože je do života „predimenzovaný“ a je k tomu ešte nepraktický zle šklolou a sebou pripravený je z toho problém ...</div>
<div style="font-family: Verdana, Tahoma, Arial, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 17.920000076293945px; margin-bottom: 8px; margin-left: 16px; margin-right: 16px;">
navštívi Úrad práce.</div>
<div style="font-family: Verdana, Tahoma, Arial, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 17.920000076293945px; margin-bottom: 8px; margin-left: 16px; margin-right: 16px;">
Čo je časté riešenie. Oddychový, krásne strávený čas za štátne peniaze. Tuším niektorí takíto absolventi počas štúdia nejavili príliš záujem o svoju budúcnosť, ináč by vhupli do nejakej práce. Namiesto toho vhupnú do náruče štedrého ŠTÁTU. Snáď by sa malo ísť študovať preto, aby sa človek zdokonalil a následne sa uplatnil tam, kde sa vie uplatniť, najlepšie ešte k tomu na čo má nadanie, vlohy a čo ho baví. Keď sa neviem uplatniť a idem na predsa na ten odbor, je to len fatamorgána a k čomu? Bude niekto študovať námorníctvo, keď sa nepresťahuje k moru, alebo bude sa učiť za murára z doma rukami ľavými? Prirodzená selekcia nepustí.</div>
<div style="font-family: Verdana, Tahoma, Arial, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 17.920000076293945px; margin-bottom: 8px; margin-left: 16px; margin-right: 16px;">
Akiste si myslí vysoké školstvo, že napríklad vysokoškolská matematika na technike je pupok vesmíru, matematické „vyhadzov“ je to hlavné, ako dať najavo svoju silu. Je na veľkom omyle. Za 35 rokov práce v stavebníctve na rôznych postoch som sa asi nestretol s niekým, kto by potreboval v stavebníckom zamestnaní vedomosti takého rozsahu, ako je požadované na fakultách. Určite nikto nerieši projekt hotela systémom kvadratických rovníc, ani neobjednáva materiál na stavbu pomocou integrálov a tuším by mu nepomohli ani MRH školenia za boľševika. Hovorím hlavne o predmete, ktorý tvorí hlavnú prekážku absolvovania školy – matematika a predtým MRH. Teda prejsť mohol len komunistami vymývaný mozog (vzdorujúci sa, ale aj nie), ktorý si pritom poriadne odpľul (alebo aj nie – veď súdruhovia robili profesnú kariéru cez školy Marx - Leninizmu). Taktiež ani dnes školu neabsolvujú pragmatickí technici, ale mozgy, ktoré buď celú matematiku pochopili, alebo sa ju len jednoducho naučili na skúšku. Trocha málo na borenie sa v stavebnej praxi. Práve naopak, má problém, - nezvládne technické problémy organizáciu, či kreatívnosť. Je to ješitnosť školstva prednášajúcich vedátorov a pohybujúca sa často mimo reálny svet. Absolvent získa pochopiteľne diplom. Niekedy aj tak, že otecko nechá kľúče od novučkého autíčka určitému nejakému štátom platenému pedagógovi.</div>
<div style="font-family: Verdana, Tahoma, Arial, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 17.920000076293945px; margin-bottom: 8px; margin-left: 16px; margin-right: 16px;">
Áno matematiku využívajú snáď len odborní špecialisti (napr. statici). Tam je to žiaduce. Tam sa to poctivo študuje. Stavebný inžinier vedúci stavby, realizujúci projekty, dozorujúci stavby, potrebuje hlavne to čo vo veľkom prípade na vysokej škole nedostane, ale skôr na priemyslovke (a žiaľ odtiaľ to majú študenti dosť znevýhodnené – keďže kritériom v prvých rokoch je neprepadnúť v matematike – aký to paradox!) kde je viac zameranie na manažovanie stavieb vedenie kolektívu, riadenie, ekonomiku, vedomosti o konštrukciách, materiáloch. A priemyslováci už prešli prvými krstami stavariny, zatiaľ čo gymnázisti...</div>
<div align="center" style="font-family: Verdana, Tahoma, Arial, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 17.920000076293945px; margin-bottom: 8px; margin-left: 16px; margin-right: 16px;">
Chce sa študent zdokonaľovať v matematike?</div>
<div style="font-family: Verdana, Tahoma, Arial, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 17.920000076293945px; margin-bottom: 8px; margin-left: 16px; margin-right: 16px;">
Tak potom, čo zaberá miesto na stavebnej fakulte. Nech ide odovzdať svoje vedomosti do výskumu a IT. Ak ale aj potom bude takýto „matematický“ stavebný inžinier (nemyslím samozrejme statikov) robiť v stavebníctve, môže robiť možno len odborného zástupcu, na základe čoho vloží svoj diplom do podnikania, v praktickom živote sa stále bude správať ako matematik nie ako stavbár. A nechcel by som takého za kolegu. (napr. na lešení, či nedajbože vypomáhať pri stavebných prácach, lebo aj to sa musí, inžinier - neinžinier, snaž sa.)</div>
<div style="font-family: Verdana, Tahoma, Arial, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 17.920000076293945px; margin-bottom: 8px; margin-left: 16px; margin-right: 16px;">
Vysokoškolák po skončení štúdia je síce obohatení o diplom, ale dobehuje to, čo zvládal priemyslovák pred jeho príchodom na výšku. Ale cestu má vydláždenú školstvom. A očakáva zo svojho vzdelania, nie vedomostí, ale dobrý biznis, s nástupným platom na nehoráznej úrovni, na ktorý si nevie vyrobiť, keďže je vyliahnutý umelým odchovom.</div>
<div style="font-family: Verdana, Tahoma, Arial, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 17.920000076293945px; margin-bottom: 8px; margin-left: 16px; margin-right: 16px;">
Nuž nedá sa aby som nespomenul na úroveň dnešných VŠ vzdelaných inžinieroch a architektov v súvislosti na spomínaný zákon o osobách spôsobilých. Digitalizácia pri projektovaní im umožňuje siahať do oblačných abstrakcií, snaha vyniknúť až do futuristických štúdií bez ohľadu na prostredie, kultúru, ale za to s ohľadom na vlastnú kariéru, prestíž, vlastnú reklamu, pamätníček svojej ješitnosti.<br />
<span style="background-color: white; text-align: right;"><br /></span>
<br />
<div style="text-align: right;">
<span style="background-color: white; text-align: right;">Vladimír Čuchran, stavebný technik</span></div>
</div>
Unknownnoreply@blogger.com0