28. 2. 2014

ZOBERME SI POD LUPU STAVEBNÍCTVO

Keďže sa už nemôžem pozerať na socialistické zákony a nepragmatický prístup v legislatíve musím zareagovať na legislatívu s ktorou prichádzame my stavbári do styku a kde je jasný rukopis právnikov a nie technikov. Reagujem takto na možnosť vyjadrenia sa najmä v súvislosti so stavebným zákonom. Najprv teda o ňom.

Stavebný zákon má mnohé vykonávacie vyhlášky. Spomeňme č. 453
453
V Y H L Á Š K A
Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky
z 11. decembra 2000,
ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona
Táto vyhláška upravuje podrobnosti o obsahu
a) rozhodnutí podľa zákona,
b) návrhov na vydanie rozhodnutí a rozsahu a obsahu dokumentácie, ktorú k nim treba priložiť,
c) ohlásení drobných stavieb, stavebných úprav a udržiavacích prác.

Základným problémom, na ktorý chcem poukázať je rozdielny pohľad účastníkov:
-       Stavebného úradu 
-       Stavebníka
-       Projektanta projektovej dokumentácie toho-ktorého stupňa
Pohľad na hĺbku, rozsah, podrobnosť projektovej dokumentácie predstavuje pre projektanta dilému pri  stanovení ceny projektu. Môžeme sa hrať na liberálny pôvod ceny – tvorený dohodou zmluvných strán, ale tá pre projektanta končí v momente, keď stavebník začne tlačiť cenu dole.
Informovanosť stavebníka je veľmi obmedzená smerom k vnímaniu stavebnej problematiky, naopak veľmi vnímavá, čo sa týka cien či možnosti šetrenia a taktizovania s dodávateľom (technikom, projektantom, či dodávateľom).
Stavebný zákon ani jeho vyhl. 453 napr. ani len nespomína, viacero stupňov projektovej dokumentácie. Akoby vôbec neexistovali. Kde boli a sú tvorcovia zákona, že to pripustili?

To je dôkaz, že ho netvorili ľudia zo stavebnej  praxe.

Ako je potom možné, že napr. stavebný úrad požaduje v stavebnom povolení spracovanie realizačnej projektovej dokumentácie? Je správne, že sa vyžaduje aj realizačný stupeň. Lenže on legislatívne neexistuje.
Taktiež, že napr. pred PD (projektová dokumentácia) pre stavebné povolenie, či pred dokumentáciou pre vydanie územného rozhodnutia, existuje stupeň „štúdia“, kde sa hľadá riešenie a ujasňujú sa základné požiadavky stavebníka. Takže zákazník toto hľadanie považuje za spracovanie projektu a vniká rozpor. Zákazník si hľadá variantu a myslí si, že je to platené z projektových peňazí. Opäť je tu problém. Zákon tento pojem a stupeň nepozná.
Chcelo by to dopracovať o kapitoly s bližším rozsahom jednotlivých častí. V praxi sa často stretávam, že ľudia poznajúc aj na základe pomýlenej legislatívy a zjednodušeného výkladu slova projektová dokumentácia či projekt si myslia že existuje len jeden stupeň, podľa nich „PROJEKT“ a ten by mal vyjadrovať všetko. Takže PDSP (projektová dokumentácia pre stavebné povolenie) by podľa nich mala obsahovať aj časti realizačného charakteru (– túto časť stavebný úrad odmieta prijať ako súčasť schválenej PDSP, správne a samozrejme – výkazy, armováky asi ťažko majú vplyv na vydanie rozhodnutia), pretože takýchto stavebníkov deformujú aj stavebné katalógy, ale aj „múdrosti“ niektorých „poradcov“ amatérskych televíznych relácií či odborne sa tváriacich časopisov. Aké sú potom tlaky na projektantov nemusím hovoriť. Projektant sa nemá ani o čo oprieť.
Naproti tomu právnik má garantovanú cenu komorou, exekútor tiež, a ten má navyše má rajonizáciu zákaziek, nesúťaží o zákazky, chodia mu na stôl, za garantované ceny a navyše realizuje pravidelné nástenkové tendre, pretože oznam o dražbe stačí vyvesiť vedľa dverí, aby si takto občan krátiac si dlhú chvíľu za dennodennými povinnosťami mohol tam odskočiť a dozvedieť sa dražbách s vopred určeným kupujúcim.  
Stavbár sa len čuduje a maká aby prežil. Tým samozrejme nemyslím rozprávkovo bohaté postavy istého vyarendovaného okruhu víťazov štátnych tendrov.
Projektant sa môže oprieť o cenový zákon – dohodu – skôr povedané o diktát zo strany objednávateľa. Cenník UNIKA, je možno podporovaný komorou, ale neplatí tu žiadne pravidlo...
Vladimír Čuchran, stavebný technik

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára