Súčasné školstvo je, mám pocit, založené na vychrľovaní ľudí s certifikátom na oprávnenie byť namyslený na titul, nie na stupňovaní vedomostí. A učí aj mnoho nepotrebných vecí dobrých tak akurát na zahltenie mozgu, bez uplatnenia v budúcnosti. Myslím si, že vysoké školstvo sa stalo módnym trendom, asi ako nahlúple značkové oblečenia nafúkaných snobov. Absolvent si po absolvovaní jednoducho nárokuje na post dobre platený, mysliac si, že je mozgom vesmíru. Aký to omyl. Ak sa nevie uplatniť, pretože je do života „predimenzovaný“ a je k tomu ešte nepraktický zle šklolou a sebou pripravený je z toho problém ...
navštívi Úrad práce.
Čo je časté riešenie. Oddychový, krásne strávený čas za štátne peniaze. Tuším niektorí takíto absolventi počas štúdia nejavili príliš záujem o svoju budúcnosť, ináč by vhupli do nejakej práce. Namiesto toho vhupnú do náruče štedrého ŠTÁTU. Snáď by sa malo ísť študovať preto, aby sa človek zdokonalil a následne sa uplatnil tam, kde sa vie uplatniť, najlepšie ešte k tomu na čo má nadanie, vlohy a čo ho baví. Keď sa neviem uplatniť a idem na predsa na ten odbor, je to len fatamorgána a k čomu? Bude niekto študovať námorníctvo, keď sa nepresťahuje k moru, alebo bude sa učiť za murára z doma rukami ľavými? Prirodzená selekcia nepustí.
Akiste si myslí vysoké školstvo, že napríklad vysokoškolská matematika na technike je pupok vesmíru, matematické „vyhadzov“ je to hlavné, ako dať najavo svoju silu. Je na veľkom omyle. Za 35 rokov práce v stavebníctve na rôznych postoch som sa asi nestretol s niekým, kto by potreboval v stavebníckom zamestnaní vedomosti takého rozsahu, ako je požadované na fakultách. Určite nikto nerieši projekt hotela systémom kvadratických rovníc, ani neobjednáva materiál na stavbu pomocou integrálov a tuším by mu nepomohli ani MRH školenia za boľševika. Hovorím hlavne o predmete, ktorý tvorí hlavnú prekážku absolvovania školy – matematika a predtým MRH. Teda prejsť mohol len komunistami vymývaný mozog (vzdorujúci sa, ale aj nie), ktorý si pritom poriadne odpľul (alebo aj nie – veď súdruhovia robili profesnú kariéru cez školy Marx - Leninizmu). Taktiež ani dnes školu neabsolvujú pragmatickí technici, ale mozgy, ktoré buď celú matematiku pochopili, alebo sa ju len jednoducho naučili na skúšku. Trocha málo na borenie sa v stavebnej praxi. Práve naopak, má problém, - nezvládne technické problémy organizáciu, či kreatívnosť. Je to ješitnosť školstva prednášajúcich vedátorov a pohybujúca sa často mimo reálny svet. Absolvent získa pochopiteľne diplom. Niekedy aj tak, že otecko nechá kľúče od novučkého autíčka určitému nejakému štátom platenému pedagógovi.
Áno matematiku využívajú snáď len odborní špecialisti (napr. statici). Tam je to žiaduce. Tam sa to poctivo študuje. Stavebný inžinier vedúci stavby, realizujúci projekty, dozorujúci stavby, potrebuje hlavne to čo vo veľkom prípade na vysokej škole nedostane, ale skôr na priemyslovke (a žiaľ odtiaľ to majú študenti dosť znevýhodnené – keďže kritériom v prvých rokoch je neprepadnúť v matematike – aký to paradox!) kde je viac zameranie na manažovanie stavieb vedenie kolektívu, riadenie, ekonomiku, vedomosti o konštrukciách, materiáloch. A priemyslováci už prešli prvými krstami stavariny, zatiaľ čo gymnázisti...
Chce sa študent zdokonaľovať v matematike?
Tak potom, čo zaberá miesto na stavebnej fakulte. Nech ide odovzdať svoje vedomosti do výskumu a IT. Ak ale aj potom bude takýto „matematický“ stavebný inžinier (nemyslím samozrejme statikov) robiť v stavebníctve, môže robiť možno len odborného zástupcu, na základe čoho vloží svoj diplom do podnikania, v praktickom živote sa stále bude správať ako matematik nie ako stavbár. A nechcel by som takého za kolegu. (napr. na lešení, či nedajbože vypomáhať pri stavebných prácach, lebo aj to sa musí, inžinier - neinžinier, snaž sa.)
Vysokoškolák po skončení štúdia je síce obohatení o diplom, ale dobehuje to, čo zvládal priemyslovák pred jeho príchodom na výšku. Ale cestu má vydláždenú školstvom. A očakáva zo svojho vzdelania, nie vedomostí, ale dobrý biznis, s nástupným platom na nehoráznej úrovni, na ktorý si nevie vyrobiť, keďže je vyliahnutý umelým odchovom.
Nuž nedá sa aby som nespomenul na úroveň dnešných VŠ vzdelaných inžinieroch a architektov v súvislosti na spomínaný zákon o osobách spôsobilých. Digitalizácia pri projektovaní im umožňuje siahať do oblačných abstrakcií, snaha vyniknúť až do futuristických štúdií bez ohľadu na prostredie, kultúru, ale za to s ohľadom na vlastnú kariéru, prestíž, vlastnú reklamu, pamätníček svojej ješitnosti.
Vladimír Čuchran, stavebný technik
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára