28. 2. 2014

Prvotné príčiny nekvality stavieb

Problematika prípravy stavieb je u nás čím ďalej tým viac podceňovaná. Nechcem spomínať socialistické stavebníctvo, prípravy plánov, ich plnenie cez  sto percent, aby boli prémie, rátania blúdnych čísel, vykazovania, aby pasovali tabuľky, 100% zamestnanosti avšak s poriadnou absenciou, tých ktorým práca nevoniala, tak toho som si užil viac ako dosť a stačilo, ale dnešná príprava stavby je v mnohých a mnohých prípadoch len hľadanie subdodávok a teda cenový súboj pre znižovanie ceny, popritom aj nejaká tá bokovka...
    Žiaľ padajú potom garáže, mosty a nechcem predpovedať kedy ešte a čo... Odchádzajú životy nevinných ľudí, trpia rodiny, vinníci  sú nepotrestaní a sú za vodou. Vinníci však nie sú len tí priamy manažéri, teda riadiaci článok firiem a investorských organizácií.
    Pohľad z pozície investora: tento si tento kupuje stavbu, produkt s definovaným rozsahom množstvom, kvalitou, splnenými požiadavkami legislatívnymi, technickými s finančným nacenením týchto činiteľov. Ten má napríklad jedného vyššieho dodávateľa, ktorý má zmluvný záväzok zhotoviť stavebné dielo definované v projektovej dokumentácií a bezchybne mu to odovzdať. Lenže samozrejme Vyšší dodávateľ nie je superfirma a preto potrebuje špeciálne subdodávky. Tak dodávateľ investora znova zobchoduje takúto subdodávku a nakúpi ho lacnejšie u nejakého výherného subdodávateľa. Takýto subdodávateľ zas tiež nie je superdodávateľ a má svojich špecilizovaných drobných dodávateľov, zhotoviteľov, čo by sa dalo povedať, že voči investorovi predstavujú sub-subdodávateľský vzťah. Subdodávateľ ani sub-sub dodávateľ nemá v takomto prípade žiaden obchodný vzťah a investor ho ako keby nepoznal. Zdalo by sa to byť zatiaľ pochopiteľné a normálne, veď subdodávky sú základom spolupráce v hociktorej sfére výroby. Lenže v podmienkach, kde sa nerešpektujú normy a legislatíva, diela sa stávajú predmetom špekulácií, šudenia a nemožno očakávať nič lepšieho len výsledný šmejd.
Hľadajme príčinu. Zoberme si kalkuláciu nákladov, hmoty, mzdy, ostané náklady, alebo priamo réžia výrobná a správna, zisk zistíme, že v týchto položkách sa dajú miešať  karty:
  • Materiál  nakupovať sa dá rôzne a žiaľ aj rôznej kvality pričom zákon o stavebných výrobkoch tu vyznieva, ako naivná predstava o poctivosti výrobcov a garancii kvality
  • Mzdy sú v prostredí, kde nefungujú dohody vyššieho rangu, výraznou slabinou. Vo svete napríklad fungujú odbory, ktorých úlohou nie je politikárčiť, ale zapodievať sa mzdovou politikou a stavovskou spoluprácou. Zabezpečujú stabilitu výšky odmien, miezd profesií, takže kalkulácia a rokovanie o cene nemôže obísť základné pravidlo, pravidlo dodržania pracovných podmienok na stavbe. Stavba, kde sa dampingujú ceny jednoducho neprejde spoločenským procesom. Akiste by sa mohlo hovoriť o individuálnosti tvorby cenovej ponuky a vnútorne kalkulačnú položku nepredkladať investorovi, čo je jedna pravda, ale ak má byť sociálny zmier aj v stavebníctve musia zasahovať práve združenia a odbory a nepustiť cenu pod úroveň dohody povedzme zamestnávateľov, odborov, celoštátnej dohody. Nejde o rovnostárstvo a rovnaké odmeňovanie bez porovnania zásluh, ale ide o fakt, že na stavbe by mali pracovať kvalifikovaní odborníci a teda aj platení za odbornosť.
  • Réžia, včítane OPN tu je základ problematiky podnikania. Realizovať prácu pri nízkej réžií s kvalitnými ľuďmi zabezpečujúci dlhodobú kvalitu práce, z kvalitného a teda aj adekvátne zaplateného materiálu.
Príprava stavieb práve hodnotí možností ponúknutia ceny z ohľadom na konkurenciu, kde sa súperí najmä v dômyselnosti technológie výstavby, racionálnych riešeniach výrobného procesu, znižovaním spotrebného režijného materiálu, racionalizácii riadenia výroby, skracovaní doby výstavby čo je faktorom zníženia režijných nákladov úmerných času (nájmy, pôžičky, úvery...)
Takže hľadajme príčiny chabého stavu stavebníctva na Slovensku, príčiny padania stavieb v spomínaných princípoch, v nefungujúcich kontrolných činnostiach, v slabej odbornej personálnej základni, keďže niektoré profesie už zmizli a ani sa neučia, keď sa snažíme zo všeobecného stredoškoláka za 4-5 rokov zrobiť technického manažéra na princípe biznisu škôl, kde sa proces degradoval z výučby na boj o dotácie podľa počtu študentov. Výsledok sa ukazuje v praxi. Množstvo študentov je nemilo prekvapených že stavbarina je o stavbe, stavba je nečas, mráz, horúco, sneh, blato, prach, fyzická námaha, lozenie po lešeniach, manuálna zručnosť, práca s ľuďmi, poznanie legislatívy, noriem, tvorivosť, improvizácia organizovanie, riešenie, rozhodovanie, zodpovednosť nie o počítačoch, tie pomáhajú, ale nestavajú.
        Vladimír Čuchran, stavebný technik

1 komentár:

  1. Nuž Češi na touž prišli, ale na Slovensku nemá kto? Ministerstvo nám spinká a tuším vedenie ani nerozumie problematike. Smutné, veľmi smutné. Tak dopadne krajina, kde sa rozhoduje stranícky a nie odborne.

    Vlado Čuchran

    OdpovedaťOdstrániť