28. 2. 2014

NÁKLADOVOSŤ VO VÝSTAVBE DIAĽNIC

Nebudem tu rozprávať o predraženosti pri bačovaní na štátnych zákazkach. Ale zaujíma ma a poukážem na technické aspekty.

V novinách sa uverejňujú články porovnávajúce tempo výstavby, či zriadovacie náklady, ceny diaľnic u nás a inde. Som technik a neporovnával by som hrušky s jablkami.  Akú metodiku používajú porovanávajúce sa krajiny? Sú totožné, rozdielne? Na ceny, tempo výstavby má vplyv mnoho činiteľov spomeniem len:
  • administratívna metodika vyčíslenia ekonomických ukazovateľov: možno do toho zahŕňať len stavebné náklady (bývalá hl. III, VI), ale aj iné náklady podieľajúce sa v investícií – pozemky, výkupy, prieskumy, štúdie, projekty, výrub lesov, štátne výlohy a pod., samotné dielo, ale aj vyvolané investície iných stavieb 
  • vedenie trasy, vplyv zastavanosti územia: pri hustejšej zastavanosti sú náklady logicky vyššie – treba realizovať vyvolané investície samotnej stavby – prekládky vedení, tokov, zvýšený počet mimoúrovňových križovaní, rešpektovanie územných plánov, zón – úprava trasovania napojenia sa na existujúcu dopravnú infraštruktúru. Do nákladov zahrňajú vyvolané investície stavebného charakteru, iné objekty aj ceny pozemkov nájmov poplatkov?
  • architektonické a stavebné riešenie objektov
  • vplyv geomorfológie: nezrovnateľne vyššie náklady predstavuje dielo postavené v horskej či podhorskej tvarovo členitej, často zle prístupnej oblasti s náročnými mostmi, tunelmi, prechodmi pre zvieratá a podobne, približovacími cestami a pod. s potrebou náročnejšieho vybavenia služieb, monitoringu počasia a pod., takže porovnávať úsek na rovine a v kopcoch je nelogické 
  • vplyv stupňa ochrany územia: akiste je rozdiel trasy vedenej v chránenom území než v „obyčajnom“, z hľadiska vedenia samotnej trasy, technológie výstavby, vyvolaných opatrení a pod. napr. izlované vane, lapače,zvukové bariéry
  • vplyv nadmorskej výšky a zemepisnej polohy: je jasné, že vozovka v oblasti s vysokým indexom mrazu teda v horských a podhorských lokalitách je konštrukčne náročnejšia než vozovka povedzme pri Jadranskom mori, keďže musí odolávať zvýšeným účinkom mrazu, ale aj teplôt a vysúšaniu a zmien vodného režimu v podloží. Vozovka s nižšími požiadavkami má aj nižšie požiadavky konštrukčné a teda aj finančné.
  • geologické podmienky: únosnosť podložia striedanie geologických pomerov, predstavujú výrazný vplyv nákladovosť z hľadiska zvýšeného geologického prieskumu, s vplyvom na založenie cestného telesa, na konštrukciu vozovky. Flyš či iné potenciálne zosuvy predstavujú stabilizovanie svahov, územia zaplavované predstavujú protipovodňové opatrenia, budujú sa protierózivné opatrenia, zazalenávajú sa svahy a podobne. Platí to čo vyššie.
  • trasa vedená v koridore pôvodných komunikácií si vyžaduje provizórne obchádzky a napojenia, etapovité výstavby, čo je náročnejšie než dielo na „zelenej lúke“.Metodika zahrňa? 
  • šírkové usporiadanie, norma - sú rozličné šírkové štandary, takže km dĺžky bude podľa toho cenovo rozličný
  • hustota odbočiek, križovaní - taktiež platia normy štátne a iné. Križovania nemôžu byť časté a samozrejme sú mimoúrovňové, menej ľudnatá krajina ich má pochopiteľne menej 
  • štandard vybavenia komunikácie, služby, pre motoristov - metodika zohľadňuje?
  • podmienky finančné, úvery, platby 
  • dobrá cena investičná, nepredstavuje dobré, nízke prevádzkové náklady
  • prevádzkové náklady sú úmerné podmienkam vyššie menovaným, logicky, veď napr, nížinné kraje či krajiny na nižšej zemepisnej šírke majú neporovnateľne nižšie náklady na zimnú údržbu, na poistné udalosti a podobne. 
  • možné tempo výstavby má taktiež vplyv na cenu stavby, pretože nižšia produktivita v ťažších podmienkach, časté prestávky, nevyhnutné technologické prestávky, menšie a komplikované dopravné možnosti, rozličné opatrenia idú do nákladov. Čas výstavby predĺžuje réžiu úmernú času napr. nájmy strojov, plôch, realizovanie údržby počas stavby, stráženie, opakované stavebné zásahy (napr. zosuvy svahov pri dlho otvorených stavebných jamách, zamulenie staveniska, odvodňovanie)
  • samozrejme trhové prostredie vplyv korupcie, kartelové dohody, delenie trhu spôsobom realizácie zámeru, druh investičných prostriedkov, finančný stav inštitúcií, výška úverov, hodnota meny, inflácia 
  • v neposlednom rade má na tempo vplyv aj štátna administratíva či už v dobrom či zlom zmysle slova v stavebnom procese, pri stavebnom konaní, pri vyvolaných zmenách v operatívnosti vyhodnotení a podobne.
To sme hovorili o zriaďovacích investičných nákladoch. Prevádzkové náklady sa samozrejme odvíjajú od náročnosti diela a taktiež teda úmerne stúpajú náklady na údržbu podľa predchádzajúceho vymenovania.

Vladimír Čuchran, stavebný technik

AKO SA ROBIA NADSTAVBY?

Kupujúci strešného pozemku sa zaviaže, že na oplátku za získanie strechy k nadstavbe zrealizuje napr. zateplenie domu. Nuž abstraktný pojem ak sa nedefinuje rozsah a špecifikácia prác a cena. Nik potom neplatí dane. Developer nezaplatí DPH za stavebné práce na zateplení. Dom predá majetok –teda strechu výmenným spôsobom developerovi. Príjem domu za odpredaj strechy sa neprejaví v účtovníctve. Všetci na tom zarobia. ŠTÁT a Daňové úrady spinkajú.

Potom developer prepíše rozostavanú stavbu na Kataster, získa majetok – nadstavbu, a odfláka zateplenie. A potom prichádzajú na rad právnici, ktorí tiež chcú zarobiť na ľudskej hlúposti...

Vladimír Čuchran, stavebný technik

PODVODY S POZEMKAMI

Územné rozhodnutie slúži okrem iného k vyňatiu pôdy z pozemkového fondu pre stavebné účely. V praxi je to nejako ináč. Pri podaní na stavebné povolenie domu sa realizuje tak, že sa vyjme len pôda pod domom a spevnenými plochami, zbytok ostáva v evidencii ako orná pôda. Robí sa to pre obchádzanie daní z pozemku, keďže pozemok s ktorého sa daň odvádza je tým pádom menší. A tak máme nové sídliska s ornou pôdou uprostred sídliska. A zrejme štatistika ornej pôdy nie je až taká alarmujúca ako je skutočnosť.

Nuž made in Slovakia.

Vladimír Čuchran, stavebný technik

PROBLÉMY SO ZACHYTENÍM STAVU PODZEMNÝCH VEDENÍ

Aby projektant vedel o stave územia na ktorom chce stavebník stavať, potrebuje aj informácie o podzemných vedeniach schovaných pod zemou. Áno schovaných. Stav je taký, že majitelia sieti o polohách len viac menej tušia, takže projektant dostane k dispozícií približnú polohu toho - ktorého vedenia. Lenže problém je v tom, že kým voľakedy v monopolnom prostredí bolo jasné kto je majiteľom, vedelo sa koho treba osloviť. Dnes je hromada majiteľov verejných sietí, o kábloch dátových sietí ani nehovorím. Úplný chaos do toho dávajú stavebné úrady, ktoré vydávajú povolenia na realizácie optických káblov a podobne vedenia len ohlasovacou povinnosťou. Všetko je to bez povinnosti zaviesť polohy a bremená pre pozemky do Katastra. A tak naše sídliska popretkávané neprehľadanou spleťou pôvodných podzemných vedení, takto dostali do daru ďalšie. Takže tam môžu pôsobiť rozličné spoločnosti, ktoré si rozvádzajú napr. internet po sídlisku. Koľko ich tam je a kde sa nachádzajú nevie nik, alebo len žijúci pamätníci. A projektant má vedieť kde a kto a čo má v zemi uložené. Alebo sa má držať len stavebným úradom vymenovaných majiteľov vedení, a teda nech sa káble prekopávajú jedna radosť. Lenže projektant je zodpovedný a potom popoťahovaný za technické riešenie.

Kocúrkovo? Nie Slovensko.

Navrhujem, aby vznikla povinnosť realizovať zákres podzemných vedení do Katastra a to mať zverejnené vo voľne prístupných digitálnych mapách. Zatiaľ máme síce na Katasterportáli údaje o pozemkoch a majiteľoch, ale vecné bremená, ktoré tam majú byť – spomínané vedenia tam nie sú. Nachádzajú sa ale slovnou formou. Je predsa katastrofou nevedieť čo sa na pozemku nachádza. Je to na dennom poriadku, že niekto má pozemku kanalizačný zberač, či VN kábel, obzvlášť v extraviláne, kde to vraj zákon neprikazoval uvádzať v liste vlastníka ani slovne. Ak teda v extraviláne nie je doteraz zápis o sieťach, predpokladám, že logicky na danom stupni neinformovanosti a absentujúcej povinnosti zavádzať podzemné vedenia do katastra, sa to pri pretypovaní územia (na intravilán) dostanú takéto neevidecie aj do intravilánu obcí.

Nešlo by o byrokratický krok, naopak mnoho krokov by zmizlo. Kolaudáciou stavby by mal majiteľ nového vedenia povinnosť doručiť polohový zákres na kataster, resp. ho zaviesť technickými prostriedkami do príslušnej vrstvy mapy. V spojení s mapami napr. Google tak vniká všeobecný portál vedomostí, informácií. Ak sa niekto bojí špionážneho zneužitia, takýchto znalostí, nech spokojne spí. Kto chce niečo zistiť, zistí si to. A to úplne legálne, bez heknutia. Len to stojí viac papierovania. Google 3D aplikácie umožňujú pohľady pomaly do obývačiek a žiaden majiteľ sieti nepožaduje pri odovzdávaní informácii od projektanta preukaz SIS.

A máme tu aj žiadosti o vyjadrenie k podzemným sieťam

Je povinnosťou projektanta či stavebníka požiadať majiteľov vedení o zakreslenie či určenie ich polohy. Takže, keďže tieto informácie vedia (niekedy ani nevedia, kde čo majú) len majitelia sieti a informačná vrstva s takými to údajmi nie je verejnosti či odborníkom prístupná, musia projektant alebo stavebník požiadať o zákres.

A čuduj sa svete dávajú si niektorí za to aj zaplatiť! Vlastne naopak.Takmer všetci si zato dávajú zaplatiť.

A aby to nebolo také jednoduché istá spoločnosť si svoje drôtiky stráži tak, že ak sa v predmetnej lokalite budúcej stavby nachádza ich káblik napíšu „áno nachádza sa“. A zakresliť si to má ísť projektant k nim z vyplnenou žiadosťou napr. aj do iného mesta. Skrátka

Kocúrkovo na entú

Vladimír Čuchran, stavebný technik

POŽIADAVKA NA NAPOJENIA SA NA NAKUPOVANÝ ODBER VODY A ENERGIÍ A NAKUPOVANÝ ODVOZ ODPADOV A NÁSLEDKOV


V príprave stavieb jedným z predpokladom k vydaniu stavebného povolenia, je byť napojený na životne dôležité média, teda na energiu elektrickú, vodu, na kanalizáciu, plyn. Už samotná požiadavka stavebných úradov o „napojení sa“ je dosť scestná a už by mala byť prekonaná. Stavebné úrady to majú  namnožené a rozdávajú to ako osnovy stavebníkom. A nejakým spôsobom trvajú na tom, lebo je to zatiaľ gro, teda výrazná väčšina, lebo ide o alternatívy, ktoré sa onedlho budú už vyžadovať. Vo vyspelom svete áno, u nás ešte sme k tomu nedospeli.

Nie je povinnosťou napojiť sa, ale zachovaťmožnosti splnenia účelu budovy, udržať trvale udržateľné podmienky pre život. Určite najjednoduchším riešením je spustiť vody do kanalizácie, napojiť sa na vodovod, poberať elektrinu, či plyn. Malo by byť preformulované „na spôsob získania dôležitých zdrojov (energia a voda) a likvidácii produktov z nehnuteľností (splašky, odpad, smetie, emisie, hluk)“. Ale to by bolo pre mnohých úradníkov nad možnosti vstrebania, nemyslím tým stavebné úrady. Funguje tu lobovanie za využívanie nakupovaných médií. Logicky, veď spravovať rúry nie je taký zlý biznis. Znie to možno zvláštne, ale inde sa už zaviedli pravidlá energeticky sebestačných budov, možnosti priamych využívaní vodných zdrojov, systém využívania úžitkových vôd, čistenie a ekologické využívanie odpadov, zavádzanie nechemických procesov. Slovensko na niečo čaká, neviem prečo ho vždy musí niekto budiťako Šípkovú Ruženku.

Vladimír Čuchran, stavebný technik
    

AUTORSKÉ PRÁVO V PROJEKTOVANÍ? TREBA ZABUDNÚŤ

Už samotný autorský zákon sa len letmo dotýka stavebníctva aj to len architektúry. Autorské práva má mať každý spracovateľ a ak myslíme na výsledok duševnej práce premietnutý na papier tak chránený by snáď mohol byť aj iný nápad, nielen prezentovaný projekt štúdia či priemyselný vzor.

Ako dosiahnuť ochranu autorských práv,

ak sa spracováva dokumentácia a spracováva sa digitálna forma podkladov pre súťažiacich? (tendrové dokumentácie) CD či DVD so spracovaným projektom takto môže voľne chodiť po krajine. Mať zdarma riešenie a celý projekt pre iného investora je predsa dobrý obchod.

A investori si to vyžadujú dokonca ako archívne. Niektorí z tejto brandže už sa to snažíme obmedziť. Nuž poznám prípady projektov celých továrni dodaných investorovi na papieri a k tomu DVD. Jasné, že akú má DVD hodnotu. Postaviť inú továreň z takto spracovanej dokumentácie tuším nie je žiaden problém Aké má šance okradnutý? Asi také, ako ostatní postihnutí z pohľadu vymožiteľnosti práva na Slovensku...

Akiste čitateľ v mysli zájde do textu toho článku, kde uvažujem nad autorskými právami vydavateľov technických noriem. Ale hádam je rozdiel vo všeobecnej dostupnosti (a povinnosti zverejniť pravidlá ) vydaných pravidiel, pre riadenie štátu od prác realizovaných pre špecifický obchodný účel. Veď každý realizuje svoje činnosti voči odberateľovi. To aby potom predajca nejakého programu, softvéru rovno vydal právo na distribúciu spotrebiteľovi a teda dal mu zdrojáky, alebo výrobca Becherovky zverejnil svoju receptúru na fľašu.

V ktorom stupni spracovania dokumentácia platí ochrana práv?

Ak niekto vytvorí štúdiu je prvotným autorom. Ak sa rozpracuje dokumentácia pre územné rozhodnutie a zmenia sa parametre z pôvodnej štúdie, keďže to inak nejde a robí to aj iný projektant, čo s tým?
Ak sa spracováva projekt pre stavebné povolenie na základe predošlého stupňa spracovaného iným projektantom je to porušenie práv?
To isté pri realizačnom projekte – zmenia sa stavebné prvky ale neporuší sa vydané stavebné rozhodnutie – porušia sa tým práva projektantov z predchádzajúceho stupňa?

Ono niekedy sa realizácia podobá projektom dosť zďaleka, ak berieme do úvahy trúfalosť investorov meniť si stavbu podľa svojho, napriek vydanému stavebnému povoleniu. Veď funguje štatút „zmien pred ukončením“. Príkladov obieľovania nelegálnych stavieb,či takých zmien ako je zvýšená podlažnosť budovy o pár poschodí navyše je na Slovensku ažaš a ako sa zdá, všetko sa legalizuje z úspechom. Takže asi sa tu oplatí podvádzať.

Vladimír Čuchran, stavebný technik

REGULATÍVY, ALEBO LUNAPARK VO VÝSTAVBE

Čo existuje, čo ochráni urbanistickú či architektonickú čistotu našich sídiel a prostredia? Stavebný úrad? Obec? Má nejaké regulatívy, je kompetentný? Určuje to nejaké pravidlo? Územný plán, územné rozhodnutie?

Ak existuje, sú to ploché, strohé písomné zmienky v územných plánoch, často všeobecné. Príkladom je developerská výstavba v prípade, ak sa predávajú stavebné pozemky s možnosťou akejkoľvek individuálnej výstavby. A potom tá zástavba vyzerá ako pred 30-40 rokmi, keď bola tiež vznesená kritika k tzv. kockovým domom zastavaných na vidieku so šikmými strechami. Dnes to nie je o nič lepšie, na rozdiel od vtedajška, sa to zrejme prikrýva perinou slobody vo výstavbe. Hrôza pozerať na rozličné architektonické štýly, veľkosti, názory stavebníkov, projektantov, prevedenie dodávateľov čo i len na jednej ulici, pri nerešpektovaní danosti lokality, tradícií. Úplný chaos. Žiaľ stavby sa stavajú do budúcna a teda budúcnosť nastaví zrkadlo. Už teraz je to na to zlý pohľad. Z hľadiska celku, rešpektovania pôvodných daností. Bývať navyše v stiesnených podmienkach úzkych parciel, je snáď ešte horšie než v panelákoch. Obec by mala dozerať nad úrovňou výstavby a vydať miestne nariadenie, či regulatívy týkajúce sa rôznych druhov výstavby, mať to v územných plánoch. Aby obce a mestá mali svoj štýl, tak ako to poznáme a obdivujeme vo vyspelom svete.

Vladimír Čuchran, stavebný technik

Ako môže školstvo podnikať?

Neviem, ako je to dnes, ale pamätám si na situáciu, keď sa súťaže na výber projektanta zúčastnila aj istá stavebná fakulta. A tuším aj vyhrala. Nuž takúto trúfalosť som nečakal. ŠTÁTOM dotované, študentmi dotované pracovisko, navyše s možnosťou podielu neplatenej pracovnej sily v rámci práce študentov, kontra živnostníci, platiacimi réžie a dane. Dane, ktorými platia aj školstvo, aby potom pod záštitou svojej chudoby „podnikalo“ v nerovnom súperení so živnostníkmi. Veď ich ponuková cena mohla byť aj za korunu...

Zmeny v stavebnom zákone

Kozmetické úpravy stavebníctvu neprospejú, novely o majetkoprávnych veciach, vyvlastnení, čiernych stavbách a pokutách sa síce týkajú stavebníctva ale nie sú systémové a snáď by majetkové delikty sa mali riešiť v inom type zákona.
Čiernym stavbám sa nepredíde pokutami, to je represívna odozva na skutočnosť (a určite sa neodstránia „stavbičky“ schované niekde v TANAP-e a podobne a ak ak nájdu tak sa len “obielia“) Musí sa zmeniť proces vo výstavbe a najmä ťažkopádnosť, musia sa zaviesť informačne prepojené technológie o ktorých sa zmieňujem inde. 

K čomu je stavebný dozor so štátnymi skúškami, ak sa mu neverí

a po podpísaní zrealizovaných výkonov pre fakturáciu dodávateľa sa na preplatenie od investora čaká povedzme minimálne 120 dní na úhradu (od ŠTÁTU). To zase niekto, čosi, akože kontroluje od malého šefíka cez šéfa k vyššiemu šéfovi nejakého úradu potom to ide na vyšší orgán a tam je to isté. To snáď tí ľudia robia analýzy a kontrolujú to, čo predtým pri opačnom procese schválili (lebo boli to tie isté orgány čo schvaľovali stavebnú investíciu) a chcú babrať do veci ktorým aj tak nerozumejú? Veď to napokon opäť prekladajú zo stola na stôl úradníčkovia, právnici a účtovníci a všetko zdržujú. Veď im platy idú. Ak sa niečo zbabre, je ťažko zistiť, kde sa čo udialo, ak to prejde cez desiatky či stovky zbytočných rúk. Potom ešte samozrejme platí pravidlo „o množstve práce“ koľko oni majú a ako nestíhajú. A potom, že má ŠTÁT nadstav, keď si vyrába neefektívne procesy!  

A stavebníctvo si takto môže lízať labu

alebo brať úvery čo samozrejme predražuje stavby, alebo na to má. A kto má? 
Vladimír Čuchran, stavebný technik

Osoba spôsobilá, nespôsobilá

V praxi funguje pravidlo podľa stavebného zákona:
§ 45 Vybrané činnosti vo výstavbe
(1) Vybrané činnosti, ktorých výsledok má vplyv na ochranu verejných záujmov vo výstavbe (ďalej len "vybrané činnosti vo výstavbe"), sú:
a) projektová činnosť,
b) vedenie uskutočňovania stavieb,
c) vybrané geodetické a kartografické činnosti. 
(2) Projektovou činnosťou sa rozumie
      a) vypracovanie územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacej dokumentácie,
b) vypracovanie dokumentácie potrebnej na vydanie územného rozhodnutia,
c) vypracovanie projektu stavieb potrebného na vydanie stavebného povolenia vrátane statických a dynamických výpočtov konštrukcií stavieb.
(3) Vedením uskutočňovania stavieb sa rozumie organizovanie, riadenie a koordinovanie stavebných prác a iných činností na stavenisku a na stavbe, sledovanie spôsobu a postupu uskutočňovania stavby, zodpovednosť za súlad priestorovej polohy s dokumentáciou stavby a za dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu.
(4) Vybrané činnosti vo výstavbe môžu vykonávať len fyzické osoby, ktoré získali oprávnenie na výkon týchto činností (ďalej len "oprávnená osoba") podľa osobitných predpisov.  Oprávnené osoby sú povinné pri tejto činnosti chrániť verejné záujmy

To by znamenalo, že spracovateľ realizačného projektu už projektantom nie je. Taktiež ani štúdie. Spracovať podrobnej dielenskej či výrobnej dokumentácie tiež nie. Mimochodom, tiež o túto časť stavebnej prípravy zákon nezakopol.   
A tu sa ma problém bolestivo dotkol. Ako priemyslovák nemôžem mať okrúhlu pečiatku, pretože nespĺňam parametre zákona. Zákona čo rozhoduje na základe predsudkov, že školským vzdelaním sa preukazuje aj vedomostná úroveň. Teda podľa zákona nesmiem realizovať projekty väčšieho rozsahu, ktoré prichádzajú do styku s úradom. Realizačný projekt alebo štúdiu teda podľa zákona môžem zhotoviť na ľubovoľnú superstavbu.
Skrátka
„geniálny“ zákon a vyhlášky.  
Vladimír Čuchran, stavebný technik

Trocha o školstve, ale v odbore stavebníctva

Súčasné školstvo je, mám pocit, založené na vychrľovaní ľudí s certifikátom na oprávnenie byť namyslený na titul, nie na stupňovaní vedomostí. A učí aj mnoho nepotrebných vecí dobrých tak akurát na zahltenie mozgu, bez uplatnenia v budúcnosti. Myslím si, že vysoké školstvo sa stalo módnym trendom, asi ako nahlúple značkové oblečenia nafúkaných snobov. Absolvent si po absolvovaní jednoducho nárokuje na post dobre platený, mysliac si, že je mozgom vesmíru. Aký to omyl. Ak sa nevie uplatniť, pretože je do života „predimenzovaný“ a je k tomu ešte nepraktický zle šklolou a sebou pripravený je z toho problém ...
navštívi Úrad práce.
Čo je časté riešenie. Oddychový, krásne strávený čas za štátne peniaze. Tuším niektorí takíto absolventi počas štúdia nejavili príliš záujem o svoju budúcnosť, ináč by vhupli do nejakej práce. Namiesto toho vhupnú do náruče štedrého ŠTÁTU. Snáď by sa malo ísť študovať  preto, aby sa človek zdokonalil a následne sa uplatnil tam, kde sa vie uplatniť, najlepšie ešte k tomu na čo má nadanie, vlohy a čo ho baví. Keď sa neviem uplatniť a idem na predsa na ten odbor, je to len fatamorgána a k čomu? Bude niekto študovať námorníctvo, keď sa nepresťahuje k moru, alebo bude sa učiť za murára z doma rukami ľavými? Prirodzená selekcia nepustí.
Akiste si myslí vysoké školstvo, že napríklad vysokoškolská matematika na technike je pupok vesmíru, matematické „vyhadzov“  je to hlavné, ako dať najavo svoju silu. Je na veľkom omyle. Za 35 rokov práce v stavebníctve na rôznych postoch som sa asi nestretol s niekým, kto by potreboval v stavebníckom zamestnaní vedomosti takého rozsahu, ako je požadované na fakultách. Určite nikto nerieši projekt hotela systémom kvadratických rovníc, ani neobjednáva materiál na stavbu pomocou integrálov a tuším by mu nepomohli ani MRH školenia za boľševika. Hovorím hlavne o predmete, ktorý tvorí hlavnú prekážku absolvovania školy – matematika a predtým MRH. Teda prejsť mohol len komunistami vymývaný mozog (vzdorujúci sa, ale aj nie), ktorý si pritom poriadne odpľul (alebo aj nie – veď súdruhovia robili profesnú kariéru cez školy Marx - Leninizmu). Taktiež ani dnes školu neabsolvujú pragmatickí technici, ale mozgy, ktoré buď celú matematiku pochopili, alebo sa ju len jednoducho naučili na skúšku. Trocha málo na borenie sa v stavebnej praxi. Práve naopak, má problém, - nezvládne technické problémy organizáciu, či kreatívnosť. Je to ješitnosť školstva prednášajúcich vedátorov a pohybujúca sa často mimo reálny svet. Absolvent získa pochopiteľne diplom. Niekedy aj tak, že otecko nechá kľúče od novučkého autíčka určitému nejakému štátom platenému pedagógovi.
Áno matematiku využívajú snáď len odborní špecialisti (napr. statici). Tam je to žiaduce. Tam sa to poctivo študuje. Stavebný inžinier vedúci stavby, realizujúci projekty, dozorujúci stavby, potrebuje hlavne to čo vo veľkom prípade na vysokej škole nedostane, ale skôr na priemyslovke (a žiaľ odtiaľ to majú študenti dosť znevýhodnené – keďže kritériom v prvých rokoch je neprepadnúť v matematike – aký to paradox!) kde je viac zameranie na manažovanie stavieb vedenie kolektívu, riadenie, ekonomiku, vedomosti o konštrukciách, materiáloch. A priemyslováci už prešli prvými krstami stavariny, zatiaľ čo gymnázisti...
Chce sa študent zdokonaľovať v matematike?
Tak potom, čo zaberá miesto na stavebnej fakulte. Nech ide odovzdať svoje vedomosti do výskumu a IT. Ak ale aj potom bude takýto „matematický“ stavebný inžinier (nemyslím samozrejme statikov) robiť v stavebníctve, môže robiť možno len odborného zástupcu, na základe čoho vloží svoj diplom do podnikania, v praktickom živote sa stále bude správať ako matematik nie ako stavbár. A nechcel by som takého za kolegu. (napr. na lešení, či nedajbože vypomáhať pri stavebných prácach, lebo aj to sa musí, inžinier - neinžinier, snaž sa.)
Vysokoškolák po skončení štúdia je síce obohatení o diplom, ale dobehuje to, čo zvládal priemyslovák pred jeho príchodom na výšku. Ale cestu má vydláždenú školstvom. A očakáva zo svojho vzdelania, nie vedomostí, ale dobrý biznis, s nástupným platom na nehoráznej úrovni, na ktorý si nevie vyrobiť, keďže je vyliahnutý umelým odchovom.
Nuž nedá sa aby som nespomenul na úroveň dnešných VŠ vzdelaných inžinieroch a architektov v súvislosti na spomínaný zákon o osobách spôsobilých. Digitalizácia pri projektovaní im umožňuje siahať do oblačných abstrakcií, snaha vyniknúť až do futuristických štúdií bez ohľadu na prostredie, kultúru, ale za to s ohľadom na vlastnú kariéru, prestíž, vlastnú reklamu, pamätníček svojej ješitnosti.


Vladimír Čuchran, stavebný technik

Neprístupnosť k riadiacim predpisom – pohľad do stavebníctva

Ak hovoríme že legislatíva, zákony sú normou chovania sa spoločnosti a je prístupná verejnosti, veď ináč by sa podľa nej nemohla správať, tak potom technické normy sú normy predpismi, podľa ktorých sa musia správať všetci tvorcovia hmotných či nehmotných statkov, v našom prípade stavieb. Pýtam sa, prečo normy nie sú voľne dostupné? Bolo mi odkázané, že vtedy ešte STN, sú chránené autorským právom. Priveľmi čudné, obzvlášť ak uvážime, že ide o technickú paralelu právnych predpisov. (ktoré sú voľne prístupné). A navyše tuším to robili takí istí úradníci za štátne peniaze ako je to podobne s parlamentom. Ak právnici či verejnosť potrebuje informácie, má ich voľne dostupné. Ak ich potrebuje ako technické normatívy technik, nemá ich k dispozícií! Alebo má, za veľmi slušné náklady. Dnes sa už vraj nemôže ani kopírovať legálne norma v technickej knižnici. Fajn, tak si to urobím u kamaráta. Lebo ŠTÁT je hlúpy (viď ďalej). Ak by mal mať technik všetky potrebné normy za legálne peniaze k dispozícií, musel by do toho investovať hodnotovo napr. 1000 - 3000 Eur. (závislosti na rozsahu činnosti a podobne). A ešte sledovať ten zmätok v prechode na európske normy sledovať aktualizácie a podobne a ešte si priplatiť. Právnik nemusí. Nehovoriac o tom, že ak chce technik niečo nájsť potrebuje vedieť obsah, zalistovať v problematike, veď názov normy toho veľa nenapovie. A musí vidieť aj súvisiace predpisy. Opäť blokáda. Nedá sa, musí kúpiť. Alebo ilegálne kopírovať. Nehovoriac o centrálnej distribúcií. Vyskúšal som si to, vybavenie objednávky trvalo niekoľko týždňov, načo mi prišla iná norma než som si objednal. To ešte nebol elektonocký obchod. Reklamácia urgencie, zlosť, nové mastné nadávky. Kým to prišlo mal som projekt hotový, nemohol som čakať na neschopnosť štátu, požičal som si u kolegov, skopíroval. Ďakujem pekne ŠTÁTU za takéto podmienky k práci! Od vtedy som nútený kopírovať, a nielen ja, všetci.
Apropo:  Ak je kopírovanie lacnejšie než originál, vždy sa bude kopírovať. To je logika veci. A obzvlášť, ak to funguje ako je vyššie popísané. Takže je ŠTÁT múdry?
        Vladimír Čuchran, stavebný technik

ZOBERME SI POD LUPU STAVEBNÍCTVO

Keďže sa už nemôžem pozerať na socialistické zákony a nepragmatický prístup v legislatíve musím zareagovať na legislatívu s ktorou prichádzame my stavbári do styku a kde je jasný rukopis právnikov a nie technikov. Reagujem takto na možnosť vyjadrenia sa najmä v súvislosti so stavebným zákonom. Najprv teda o ňom.

Stavebný zákon má mnohé vykonávacie vyhlášky. Spomeňme č. 453
453
V Y H L Á Š K A
Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky
z 11. decembra 2000,
ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona
Táto vyhláška upravuje podrobnosti o obsahu
a) rozhodnutí podľa zákona,
b) návrhov na vydanie rozhodnutí a rozsahu a obsahu dokumentácie, ktorú k nim treba priložiť,
c) ohlásení drobných stavieb, stavebných úprav a udržiavacích prác.

Základným problémom, na ktorý chcem poukázať je rozdielny pohľad účastníkov:
-       Stavebného úradu 
-       Stavebníka
-       Projektanta projektovej dokumentácie toho-ktorého stupňa
Pohľad na hĺbku, rozsah, podrobnosť projektovej dokumentácie predstavuje pre projektanta dilému pri  stanovení ceny projektu. Môžeme sa hrať na liberálny pôvod ceny – tvorený dohodou zmluvných strán, ale tá pre projektanta končí v momente, keď stavebník začne tlačiť cenu dole.
Informovanosť stavebníka je veľmi obmedzená smerom k vnímaniu stavebnej problematiky, naopak veľmi vnímavá, čo sa týka cien či možnosti šetrenia a taktizovania s dodávateľom (technikom, projektantom, či dodávateľom).
Stavebný zákon ani jeho vyhl. 453 napr. ani len nespomína, viacero stupňov projektovej dokumentácie. Akoby vôbec neexistovali. Kde boli a sú tvorcovia zákona, že to pripustili?

To je dôkaz, že ho netvorili ľudia zo stavebnej  praxe.

Ako je potom možné, že napr. stavebný úrad požaduje v stavebnom povolení spracovanie realizačnej projektovej dokumentácie? Je správne, že sa vyžaduje aj realizačný stupeň. Lenže on legislatívne neexistuje.
Taktiež, že napr. pred PD (projektová dokumentácia) pre stavebné povolenie, či pred dokumentáciou pre vydanie územného rozhodnutia, existuje stupeň „štúdia“, kde sa hľadá riešenie a ujasňujú sa základné požiadavky stavebníka. Takže zákazník toto hľadanie považuje za spracovanie projektu a vniká rozpor. Zákazník si hľadá variantu a myslí si, že je to platené z projektových peňazí. Opäť je tu problém. Zákon tento pojem a stupeň nepozná.
Chcelo by to dopracovať o kapitoly s bližším rozsahom jednotlivých častí. V praxi sa často stretávam, že ľudia poznajúc aj na základe pomýlenej legislatívy a zjednodušeného výkladu slova projektová dokumentácia či projekt si myslia že existuje len jeden stupeň, podľa nich „PROJEKT“ a ten by mal vyjadrovať všetko. Takže PDSP (projektová dokumentácia pre stavebné povolenie) by podľa nich mala obsahovať aj časti realizačného charakteru (– túto časť stavebný úrad odmieta prijať ako súčasť schválenej PDSP, správne a samozrejme – výkazy, armováky asi ťažko majú vplyv na vydanie rozhodnutia), pretože takýchto stavebníkov deformujú aj stavebné katalógy, ale aj „múdrosti“ niektorých „poradcov“ amatérskych televíznych relácií či odborne sa tváriacich časopisov. Aké sú potom tlaky na projektantov nemusím hovoriť. Projektant sa nemá ani o čo oprieť.
Naproti tomu právnik má garantovanú cenu komorou, exekútor tiež, a ten má navyše má rajonizáciu zákaziek, nesúťaží o zákazky, chodia mu na stôl, za garantované ceny a navyše realizuje pravidelné nástenkové tendre, pretože oznam o dražbe stačí vyvesiť vedľa dverí, aby si takto občan krátiac si dlhú chvíľu za dennodennými povinnosťami mohol tam odskočiť a dozvedieť sa dražbách s vopred určeným kupujúcim.  
Stavbár sa len čuduje a maká aby prežil. Tým samozrejme nemyslím rozprávkovo bohaté postavy istého vyarendovaného okruhu víťazov štátnych tendrov.
Projektant sa môže oprieť o cenový zákon – dohodu – skôr povedané o diktát zo strany objednávateľa. Cenník UNIKA, je možno podporovaný komorou, ale neplatí tu žiadne pravidlo...
Vladimír Čuchran, stavebný technik

LEGÁLNY TUNEL PODĽA OBCHODNÉHO ZÁKONNÍKA A INÝCH PREDPISOV

 Firma sa sama seba vytuneluje, zrobí trestný čin, dlhuje, nezaplatí za objednávky a čuduj sa svete, majiteľ s.r.o. si založí novú firmu napr. s.r.o plus. A s úsmevom dlhuje dodávateľom, ktorý si nemôže vymôcť pohľadávky, keďže záväzky sa musia najprv vysporiadať voči zamestnancom. Skutočne sociálne, ak zvážime, že odškodnení zamestnanci sa viac či menej podieľali na krachu zamestnaneckej firmy a že doviedli dodávateľov ku návšteve Úradu práce. Aj to je Slovensko. V stavebníctve bežná prax. Dnes si totiž niektorí zbohatlíci zmysleli takto „podnikať“ aj v stavebníctve – táto spomínaná forma je totiž obzvlášť výnosná a legálna! 
              Vladimír Čuchran, stavebný technik

A máme tu fuškárov

Je jasné, že fuškár skazí ceny, keď nezaplatí odvody ani dane a hodí ešte náklady na zamestnaneckú firmu. V stavebníctve je to raj pre nezamestnaných, ktorí za štátne peniaze vytvárajú nekalú konkurenciu poctivým firmám.

Svojpomoc v stavebníctve – hlúposť na kvadrát

V zákone máme ustanovené, že stavby je možno realizovať aj svojpomocne, stačí zastrešenie stavebným dozorom. Myslím, že ide o legalizáciu a zákonom chránenú čiernu prácu v stavebníctve. Každý o tom vie (?) a napriek tomu nič sa nerobí. Aký to má dopad na stavebníctvo legálne je dúfam každému jasné: Cenový damping, stláčanie cien tlakom od fuškárov a vytláčanie slušných firiem z trhu. Pri rozsahu individuálnej výstavby to musí byť neuveriteľné číslo. A ešte stavebnej firme je vynadané, pretože, fuškári to zrobia lacnejšie. To prináša súčasná pôvodná a stále funkčná komunistická legislatíva. Stačí si najať fuškárov z radov nezamestnaných a formálne mať dozora. A to už niektorí fuškári siahajú k métam výšok svojich odmien za prácu, ku profesionálne zarábajúcim pracovníkom, ktorým réžiu a odvody a dane neplatí štát ako im, ale zamestnávateľ.

Môžme sa baviť či si profesionál môže, či nemôže na svojej stavbe rodinného domu relaizovať práce svojpomocou.Kto ale ustráži to že sa v rámci osobnej svojpomoci na tom zvezia polovica nezamestnaných z dediny, čo si užívajú dvojité či viacnásobné príjmy od štátu a zarobia bokom. V takom prípade je nutné zamyslieť sa nad socálnym a daňovým systémom nad regulérnosťou prostredia.

Nuž paralela v inom odbore by mohla byť napríklad takáto: Povolenie na prepravu by bolo povolené aj svojpomocou, stačí dohľad nejakého prepravcu. Peniažky idú rovno z ruky do ruky. Alebo svojpomoc v zdravotníctve... Myslím, že svojpomocí sme tu mali dosť a dosť, dosť sa nakradlo, lekár opravoval vlastné auto a fušoval tak automechanikovi do remesla, automechanik fušoval do remesla projektantovi – staval dom bez projektu alebo ho zmenil, projektant muroval pretože nevedel vyžiť z platu, všetci sme brigádovali na poľnohospodárskych brigádach a boli sme možno tiež poľnohospodármi. A celá spoločnosť sa vďaka svojpomoci cítila byť stavbármi. Áno, veď vedeli akože murovať, či natiahnuť inštalácie, teda sa cítili byť oprávnení prehovoriť do fachu. Na úkor ostatných skutočných odborníkov. Táto deformácia zotrváva a ťažko sa z toho dostať. Stavebné remeslo a obzvlášť duševná stránka je na samom konci spoločenského hodnotenia. Stavbár či projektant, (všetci pohybujúci sa v investičnej výstavbe) nedostane príplatky ani vyšší dôchodok, keďže nemohol vďaka socialistickému zákonu viac zarobiť, ak by boli podmienky práce regulárne. A tak ťahá sobotu, nedele, v zime či lete, na zemi či na lešení, v prachu či lejaku, nevyjde do ulíc, aby štrajkoval, že málo zarobil, že mu dlhujú peniaze a hlavne ŠTÁT. Nezapýta ŠTÁT o peniaze, o dotáciu na „neúrodu“, nemá na to ani čas, pomyslenie, ako to robia štátni lekári, či učitelia, sťažujúc sa na vlastný osud za ŠTÁTNE peniaze. Stačí sa ísť pozrieť pred školy (možno tam parkujú aj študenti) a nemocnice aké vozy tam parkujú... Rozhodne to nie sú Trabanty.

Technik má zodpovednosť, ktorá sa berie spoločenským hodnotením na veľmi ľahkú váhu. Hodnotenie práce typu „my to postavíme – len potrebujeme tote papere“ je názornou ukážkou slovenského stavebníka ignorantstvom a hlúpym názorom, zároveň s ďalekosiahlými negatívnymi následkami, ktoré opäť niekto zaplatí...


Vladimír Čuchran, stavebný technik

Prvotné príčiny nekvality stavieb

Problematika prípravy stavieb je u nás čím ďalej tým viac podceňovaná. Nechcem spomínať socialistické stavebníctvo, prípravy plánov, ich plnenie cez  sto percent, aby boli prémie, rátania blúdnych čísel, vykazovania, aby pasovali tabuľky, 100% zamestnanosti avšak s poriadnou absenciou, tých ktorým práca nevoniala, tak toho som si užil viac ako dosť a stačilo, ale dnešná príprava stavby je v mnohých a mnohých prípadoch len hľadanie subdodávok a teda cenový súboj pre znižovanie ceny, popritom aj nejaká tá bokovka...
    Žiaľ padajú potom garáže, mosty a nechcem predpovedať kedy ešte a čo... Odchádzajú životy nevinných ľudí, trpia rodiny, vinníci  sú nepotrestaní a sú za vodou. Vinníci však nie sú len tí priamy manažéri, teda riadiaci článok firiem a investorských organizácií.
    Pohľad z pozície investora: tento si tento kupuje stavbu, produkt s definovaným rozsahom množstvom, kvalitou, splnenými požiadavkami legislatívnymi, technickými s finančným nacenením týchto činiteľov. Ten má napríklad jedného vyššieho dodávateľa, ktorý má zmluvný záväzok zhotoviť stavebné dielo definované v projektovej dokumentácií a bezchybne mu to odovzdať. Lenže samozrejme Vyšší dodávateľ nie je superfirma a preto potrebuje špeciálne subdodávky. Tak dodávateľ investora znova zobchoduje takúto subdodávku a nakúpi ho lacnejšie u nejakého výherného subdodávateľa. Takýto subdodávateľ zas tiež nie je superdodávateľ a má svojich špecilizovaných drobných dodávateľov, zhotoviteľov, čo by sa dalo povedať, že voči investorovi predstavujú sub-subdodávateľský vzťah. Subdodávateľ ani sub-sub dodávateľ nemá v takomto prípade žiaden obchodný vzťah a investor ho ako keby nepoznal. Zdalo by sa to byť zatiaľ pochopiteľné a normálne, veď subdodávky sú základom spolupráce v hociktorej sfére výroby. Lenže v podmienkach, kde sa nerešpektujú normy a legislatíva, diela sa stávajú predmetom špekulácií, šudenia a nemožno očakávať nič lepšieho len výsledný šmejd.
Hľadajme príčinu. Zoberme si kalkuláciu nákladov, hmoty, mzdy, ostané náklady, alebo priamo réžia výrobná a správna, zisk zistíme, že v týchto položkách sa dajú miešať  karty:
  • Materiál  nakupovať sa dá rôzne a žiaľ aj rôznej kvality pričom zákon o stavebných výrobkoch tu vyznieva, ako naivná predstava o poctivosti výrobcov a garancii kvality
  • Mzdy sú v prostredí, kde nefungujú dohody vyššieho rangu, výraznou slabinou. Vo svete napríklad fungujú odbory, ktorých úlohou nie je politikárčiť, ale zapodievať sa mzdovou politikou a stavovskou spoluprácou. Zabezpečujú stabilitu výšky odmien, miezd profesií, takže kalkulácia a rokovanie o cene nemôže obísť základné pravidlo, pravidlo dodržania pracovných podmienok na stavbe. Stavba, kde sa dampingujú ceny jednoducho neprejde spoločenským procesom. Akiste by sa mohlo hovoriť o individuálnosti tvorby cenovej ponuky a vnútorne kalkulačnú položku nepredkladať investorovi, čo je jedna pravda, ale ak má byť sociálny zmier aj v stavebníctve musia zasahovať práve združenia a odbory a nepustiť cenu pod úroveň dohody povedzme zamestnávateľov, odborov, celoštátnej dohody. Nejde o rovnostárstvo a rovnaké odmeňovanie bez porovnania zásluh, ale ide o fakt, že na stavbe by mali pracovať kvalifikovaní odborníci a teda aj platení za odbornosť.
  • Réžia, včítane OPN tu je základ problematiky podnikania. Realizovať prácu pri nízkej réžií s kvalitnými ľuďmi zabezpečujúci dlhodobú kvalitu práce, z kvalitného a teda aj adekvátne zaplateného materiálu.
Príprava stavieb práve hodnotí možností ponúknutia ceny z ohľadom na konkurenciu, kde sa súperí najmä v dômyselnosti technológie výstavby, racionálnych riešeniach výrobného procesu, znižovaním spotrebného režijného materiálu, racionalizácii riadenia výroby, skracovaní doby výstavby čo je faktorom zníženia režijných nákladov úmerných času (nájmy, pôžičky, úvery...)
Takže hľadajme príčiny chabého stavu stavebníctva na Slovensku, príčiny padania stavieb v spomínaných princípoch, v nefungujúcich kontrolných činnostiach, v slabej odbornej personálnej základni, keďže niektoré profesie už zmizli a ani sa neučia, keď sa snažíme zo všeobecného stredoškoláka za 4-5 rokov zrobiť technického manažéra na princípe biznisu škôl, kde sa proces degradoval z výučby na boj o dotácie podľa počtu študentov. Výsledok sa ukazuje v praxi. Množstvo študentov je nemilo prekvapených že stavbarina je o stavbe, stavba je nečas, mráz, horúco, sneh, blato, prach, fyzická námaha, lozenie po lešeniach, manuálna zručnosť, práca s ľuďmi, poznanie legislatívy, noriem, tvorivosť, improvizácia organizovanie, riešenie, rozhodovanie, zodpovednosť nie o počítačoch, tie pomáhajú, ale nestavajú.
        Vladimír Čuchran, stavebný technik